Novinár a publicista Michal Zoldy a jeho zamyslenie sa nad aktuálnou politicko-spoločenskou situáciou: Čo sa v ostatných dňoch na Slovensku odohráva, to sa už nedá racionálne komentovať.
Progresívne Slovensko, plné holohlavých Fantomasov a medúz Gorgon, dostalo novú posilu v podobe rázneho veľvyslanca pri NATO – akéhosi doposiaľ neznámeho Petra Bátora, lebo vraj Slovensko treba vrátiť na tú správnu cestu a bezpečnostný expert Valášek pokiaľ ide o „naše pevné ukotvenie v transatlantických štruktúrach“ na to sám nestačí.
Juraj Rizman, ktorého občas vidieť na idylických dovolenkových fotografiách s ex-prezidentkou, strieľa v bratislavskej bytovke pri čistení legálne držanej pištole do sklenených dverí a je z pekla šťastím, že tú zbraň chvalabohu nečistil a ten ohlušujúci výstrel z deviny nezaznel v stráženom dome Zuzany Čaputovej, lebo tam by Rizmana jej štátom platená ochranka okamžite bez milosti zatkla. Ale pokiaľ je to len v bytovke… pohodička, však sa išiel sám udať, takže je všetko v poriadku a bude z toho iba priestupoček s dohovorom.
Bol som aj ja kedysi vojak a už na vojenskej príprave na VŠ nás naučili, že zbraň sa zásadne nikdy nečistí nabitá, aby nepadol náhodný výstrel a nezabil nejakého kamaráta na cimre, keď si brnká na poschodovej posteli na gitare Krylove pesničky alebo píše zamilovaný list nevernej frajerke, ktorá doma zatiaľ veselo randí s iným. Rizman je jednoducho Rizman, uznajte. Môžete ho nemať radi?
Slovensko najnovšie straší technologický prízrak menom Pegasus, ktorý si vraj za drahý peniaz kúpila Gašparova SIS v spriatelenom Izraeli, aby sa mohla vrýpať len tak mirniks dirniks hocikomu do mobilu a tam sledovať, čo takého sa v tom androide deje a o čom si asi hrkúta Michal Šimečka so svojou talentovanou tanečnicou, keď spolu riešia odstrihnuté granty od donedávna štedrého ministerstva kultúry. Jej zvíjajúce sa videá do nepríčetna desia vyľakaný konzervatívny národ, zhromaždený na sociálnych sieťach, a ľudia v hrôze z blížiaceho sa súdneho dňa siahajú v panike po starých kvalitných knihách z éry socializmu a utekajú pozerať na dvojke povstalecké čierno-biele filmy, aby nezabudli čo bola a ako vyzerala skutočná kultúra.
Partia progresívnych odídencov z Markízy zatiaľ usilovne zbiera státisíce eur na svoju mediálnu činnosť a štedrí donori jej posielajú závratné sumy hlavne v noci pod rúškom tmy. No a máme tu prosím pekne ďalšiu podarenú skupinku ako vyšitú. Plus Viktor Breiner, ktorý zakladá Slovak Media Monitor a tiež usilovne dranká od ľudí peniaze, aby sa svet dozvedal na pravidelnej báze, čo strašného nedemokratického tu nová vláda pod vedením „hranola“ deň čo deň stvára.
Slovenské školy nemôžu riadne začať vyučovanie unudenej mládeže nie pre horúčavy, tie by oddýchnutým a vedomostí chtivým žiakom nevadili, ale pre dennodenné mailové hrozby bombami na 270 slovenských školách. Viete si niekto predstaviť dvestosedemdesiat bômb na dvestosedemdesiatich školách, plus stovky bômb aj na školách českých?
Ja nie. Niekomu záleží na tom, aby sa nervozita a frustrácia v spoločnosti vystupňovala do maxima a aby národ premohla nostalgická túžba za Matovičom, Hamranom, Mikulcom a Lipšicom, lebo vtedy bol poriadok a vládol kľud. Všetko je dobré na vytváranie pocitu akútneho ohrozenia pokiaľ tu vládne Fico, lebo ten teraz ide aj so svojimi poslancami odvolávať spasiteľa Slovenska Šimečku, ktorý dookola blábolí čosi o Ficovej pomste.
Ale tá bohužiaľ stále neprichádza, hoci by mohla – lebo ak by mala prísť, tak by museli zas nejakí noví čurillovia plenkovičovia najprv založiť NAKÁcku skupinku a v spolupráci s červenými médiami o tretej ráno vyberať opozičných politikov jedného po druhom z postelí a nakladať ich pekne na tesno ako uhorky do stiesnených ciel o rozmere 2×4 metre. Aby ich tam vyšetrovali a usvedčovali za pomoci všakovakých kajúcnikov, ktorým nestačí desať zdravasov a desať otčenášov ako pokuta od kňaza miestnej farnosti, lebo majú toho za ušami príliš veľa, aby im stačilo kajať sa s pátričkami v rukách pod svätým obrázkom kdesi v kúte luxusnej obývačky.
Horúčavy pomaly pominú a možno prídu aj nejaké tie milosrdné dažde, aby sa národ slovenský mohol konečne vyrojiť do vyprahnutých lesov, zbierať tam v rojniciach vytúžené dubáky a trhať aj s koreňmi celé trsy václaviek a michaliek do mazľavého octového nálevu s cibuľkou ako lahodná príloha na štedrovečernom stole.
