Prekladateľ a politický komentátor Michal Zoldy a jeho ďalšie nedeľné zamyslenie (218): Slovensko v troskách? Zatiaľ chvalabohu nie. Som fanúšik SIS
Samého ma to svojím spôsobom dosť prekvapilo a zaskočilo, ale musím sa verejne priznať, že v posledných dňoch a týždňoch som sa stal fanúšikom Slovenskej informačnej služby (SIS).
Stalo sa tak preto, lebo niekto, nie len tak hocikto, ale niekto vysoko fundovaný, mal gule napísať a zverejniť už v roku 2021 na neverejnej schôdzi parlamentu správu o špinavostiach policajných zložiek bývalých vlád voči vtedajšej opozícii (dnešnej koalícii).
Tá odvážna správa takmer na smrť vyplašila zo sladkých driemot vtedajšiu spokojne zapelešenú arogantnú mocenskú elitu, vrátane prezidentky Čaputovej, do takej miery, že sa všetci „kompetentní“ nekompetentní zhŕkli ako seansa polnočných špiritistov na tajnom stretnutí v katakombách, hoci nič s tým napokon samozrejme neurobili, len sa kolektívne zľakli, lebo to bola odhaľujúca správa o veľkých svinstvách voči Ficovi a spol. Bravó, SIS!
Od tej pamätnej chvíle som ako spravodlivý a angažovaný občan komentátor nadštandardne spozornel a začal našu tajnú službu vnímať s oveľa väčším záujmom, hoci určite nie tak fundovane a s takým porozumením a vedomosťami odborníka, ako kolegovia bezpečnostní analytici a komentátori Žitný a Tóth, ktorí do toho vidia nepomerne lepšie ako ja laik.
Som im za to vďačný, lebo nastal čas spoliehať sa v dnešnom vypätom svete veľkých svinstiev a medzinárodných podrazov gigantických rozmerov na profesionalitu a bdelosť našich tajných služieb. Za nanajvýš znepokojivých okolností, keď tu hrozia všelijaké nebezpečné zakuklené národné gardy s fašistickými nášivkami na rukávoch, alebo oblečené v bojových maskáčoch, oblepených pre výstrahu všetkému živému na celom tele granátmi a strelivom. To veru „nem“ dobre.
Nie že by som sa bál o seba, som starý a už som si čosi odžil, ale strach mám o päť a pol milióna spoluobčanov a osud tohto národa, ktorý mi nikdy nebol ľahostajný. Škoda, že tej tajnej službe nemôžem byť ničím užitočný ako nadšený dobrovoľník, lebo SIS a vojenské spravodajstvo rozhodne nie sú nejaké pochybné občianske združenia alebo charitatívne spolky, ale vysoko profesionálne organizácie štátu, ktoré nebehajú hore dolu po krajine a nerobia náučné besedy s diapozitívmi a powerpointmi v kultúrnych domoch našich obcí a miest ako nejaká priblblá aktivistická mimovládka od PS, financovaná kazisvetom Sorošom.
Áno, mám obavy – nie o seba, ale o Slovensko – lebo sa tu dejú nepekné veci a ja sa nechcem dožiť desivých majdanistických záberov násilností a rozvratu, aké človek vídava z námestí hlavných miest krajín ako je Gruzínsko či Ukrajina. Z toho dôvodu sa ako obozretný občan, čo už niečo zažil a má slušne vyvinutú predstavivosť a pud sebazáchovy, plne spolieham na vládu a príslušné orgány, že nedovolia, aby Slovensko zaplavili cudzí, dobre platení ozbrojení banditi, čo sa z rozhodnutia vedenia nejakého skrz na skrz skorumpovaného štátu rozhodli urobiť „poriadok“ s našou vládou.
Verejne vyhlasujem, že som sa preto stal nadšeným fanúšikom už nie iba generála Gašpara, s tým sympatizujem už dávno, ale teraz aj jeho syna Pavla, lebo pôsobí na mňa dojmom rozumného chlapa na svojom mieste, ktorý nikdy nežartuje a vie veľmi dobre o čom hovorí, keď verejne prehovorí.
Dnes sa budem okrem jedenia, sledovania politických diskusií a lenivého nič nerobenia, venovať reakciám na môj predvčerajší list denníku THE GUARDIAN, ktorý zverejnili niektoré nekonvenčné médiá a tam sa na mňa okrem masovej pochvaly vyrojili aj trollovia a nenávistní idioti, ktorí ma častujú tými najvulgárnejšími nadávkami, aké nepísaný slovník slovenského jazyka obsahuje pre potreby hulvátov a primitívov, akých je u nás bohužiaľ dosť.
A to len preto, lebo som si dovolil poslať do Londýna novinársku správu o tom, čo sa tu v rokoch 2020-2023 robilo za denného svetla i pod rúškom tmy, a ako to tu naopak vyzerá teraz.
Prajem peknú nedeľu
Poznámka redakcie: Komentár zverejňujeme v pôvodnom zneni bez úprav.
