Prinášame vám najnovší komentár novinára a publicistu Michala Zoldyho: POLITICKÉ VRAKOVISKO (V pôvodnom znení bez úprav.)
Niektoré slovenské mestá v týchto dňoch stratili trpezlivosť so starými nepojazdnými autami, na ktorých už evidentne nik nejazdí, pomaly hrdzavejú a rozpadajú sa, no pritom blokujú ulice, zaberajú miesto a znemožňujú iným autám parkovanie. Takéto skorodované a polorozpadnuté vozidlá odťahujú na vrakovisko a náklady, spojené s odťahom , vymáhajú od majiteľov. Rozumné riešenie, na čo majú tie vraky hyzdiť ulice a brániť hasičom v prípade požiaru? Nefunkčné veci patria do zberu, veď aj obce a mestá majú na staré rárohy zberné dvory.
Nie o tom chcem dnes písať. Slovensko, to naše krásne a toľko ospevované Slovensko, sa za uplynulých 34 rokov už stalo aj vrakoviskom politických strán, takzvaným politickým vrakoviskom, na ktorom skončili skrachované politické subjekty, opustené ako potápajúce sa lode, ktoré ale istý čas niekomu poslúžili ako prostriedok na zbohatnutie závratným majetkom a zabezpečenie rodiny luxusom a pohodlným životom pre niekoľko nasledujúcich generácií potomkov.
VPN, Združenie robotníkov Slovenska, Aliancia nového občana (ANO), SDK, SDKÚ-DS, Demokratická strana, SDĽ, Demokratická únia Slovenska, Komunistická strana, kedysi populárne a slávne HZDS, to všetko sú strany a hnutia, ktoré už dnes neexistujú a ležia na vrakovisku ako smutná pripomienka politických súperení čias (ne)dávno minulých.
Koľkí chceli mať vlastnú stranu, aj ju napokon mali, ale dnes už po nej niet ani chýru, ani slychu. Z niektorých politických vrakov sa ešte príležitostne vyberajú „súčiastky“, aby sa recyklované, oprášené a zbavené nánosu hrdze mohli ešte hodiť na vopred stratený politický boj aj v súčasnosti.
Pavol Rusko sa už síce recyklovať nedá lebo skončil nielen na vrakovisku ale aj v base, odkiaľ sa aj s Kočnerom tak skoro nedostane na slobodu, ale povedzme taký Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš. Iveta Radičová a Peter Weiss sa ešte sem tam komusi hodia keď treba roztlačiť a spojazdniť nejakú skapínajúcu káru alebo vzkriesiť niečo, čo aj tak neprežije, má to spočítané a skončí tak či onak v šrote aj s recyklovanou súčiastkou. Smutný pohľad na Radičovú, Dzurindu, Mikloša a Weissa ako sa úporne snažia o politickú reinkarnáciu, odsúdenú na neúspech.
Aspoň toho slintoša Ruska nevidno na povrchu zemskom lebo je tam kde patrí, kde by aj niektorí iní mohli a mali podľa správnosti byť, ak by sme boli bezporuchovým právnym štátom, ktorý spravodlivo a včas trestá svoje ožobračovanie a oberanie obyvateľov o spoločný majetok a ilúzie, že to všetko bol dobrý nápad, ktorý mal zmysel. Ani s „Gorilou“ sa nebude nič robiť, lebo je to už dávno a celé to tak hnusne smrdí, že by sa do toho aj tak nikomu nechcelo.
Azda len Vladimír Mečiar z HZDS ešte funguje ako kuriózny veterán z konca tisícročia a naďalej funkčný solitér, ktorý sa dokonca občas objavuje aj s Václavom Klausom pri rôznych spomienkových udalostiach ako senior, ktorý v neľahkých časoch za komplikovaných okolností vybojoval samostatnosť Slovenska, aby sa s tým zvrchovaným štátom potom diali neuveriteľné veci, vlastne až do dnešných dní.
Najnovšie tu máme Progresívne Slovensko ako akýsi zázračný projekt na zelenej lúke so zahraničnou visačkou, ktorý má nahradiť Matovičovo OĽaNO, Kiskove Za ľudí a Kollárovu Sme rodina lebo s týmto štátom treba zúrivo lomcovať tak dlho, kým sa nerozpadne a nezničí.
Zatiaľ to vyzerá, že sa tak nestane lebo je tu záchranárska čata v zložení SMER-SSD, HLAS-SD a SNS, ktorá sa snaží národ medzi Tatrami a Dunajom ušetriť traumy a potupy z bankrotu, aby sme nedopadli ako Gréci, ktorí kedysi pod Akropolou ukážkovo prekvitali ale dnes už nie sú ničím iným ako občas v letných mesiacoch nepríjemne horiacou dovolenkovou destináciou.
Uvidíme ako to tu celé dopadne. Hoci sa mnohí právom hrozia a prežehnávajú z toho, čo tu v parlamente a na tlačovkách denno denne vystrájajú Matovič, Šimečka a Grohling, ja naopak ich šialené excesy predstave si vítam lebo národ jednoducho potrebuje vidieť, čo je to za zbierku indivíduí a čo by sa stalo, ak by sa taká čvarga dostala k moci.
Po kúskoch by nás zbierali ako národ, ak by mal vôbec kto. Takže čím väčšie a psychopatickejšie divadlo nenávisti, tým lepšie. Verím, že občan, až na tých 18 000 čo chodia vrieskať na námestie SNP „Fico do basy“, to celé s doširoka otvorenými očami sleduje a uvedomuje si, že také čosi voliť nemôže ak nechce, aby sa aj z jeho štátu stalo vrakovisko.
