Novinár a publicista Michal Zoldy o neúspešnom prezidentskom kandidátovi a aktuálne novej posile strany Progresívne Slovensko Ivanovi Korčokovi: Ešte nie je v dôchodkovom veku
Ivan Korčok, narodený v roku 1964, má rovných 60 rokov, takže ešte nedosiahol vek regulárneho odchodu do dôchodku. Nemať zamestnanie v takom veku…. o tom niečo viem, aj som o tom už písal.
Nečudujme sa, že vzal čo bolo najbližšie k jeho schopnostiam, lebo pravidelný mesačný plat potrebuje, okrem stravy a platenia účtov aj kvôli dôchodku.
Uvažujme spolu, predsa ex-minister zahraničia nepôjde niekde k pásu v automobilke. Pokiaľ ide o automobilky, tam sú samozrejme aj vrcholové manažérske posty, určite výborne platené, ale tam to nie je o jalovom obkecávaní za veľké prachy, ale o poriadnej makačke a zodpovednosti, takže tade cesta k pohodlnému stráveniu posledných rokov do dôchodkového veku nevedie.
Tak sa nečudujme, že vzal flek v najväčšej mimovládke na Slovensku – v PS, kde peniaze nikdy nechýbali a chýbať nikdy nebudú. O to už je postarané. Plat nemusia prezradiť, takže v pohode. Aj Korčok musí predsa z niečoho žiť. Ťažko by ste vymysleli nejaké štátom platené teplé odkladisko pre všetkých nepotrebných slovenských diplomatov, ak Blanár pre nich referentskú robotu na svojom ministerstve nemá.
Od začiatku máme u nás problém s diplomatmi. Majú to chudáci ťažké. Postu veľvyslanca sa čo do platu nič iné nevyrovná, preto je oň enormný záujem. Plat a moc.
Veľvyslanec je totiž na ambasáde kráľom – veľvyslancovi sa neodvráva, veľvyslanca sa na slovo poslúcha. Je ako kapitán na lodi alebo v lietadle, absolútna autorita.
Lenže v prípade Slovenska to má aj svoje úskalia. Stačí, aby sa vymenila vláda a k moci sa dostane partia, diametrálne odlišná od tej doterajšej a diplomat má zrazu problém, lebo zastupuje vládu, s ktorou nemusí nevyhnutne súhlasiť, dokonca ju môže aj nenávidieť.
Taká Zdenka Kramplová z Mečiarovej éry je názorný príklad. Nebola kariérnou diplomatkou, tak ju nebohý Kukan z tej kanadskej Ottawy hnal svinským krokom preč, len čo sa dostal Dzurinda k moci a nepomohlo jej, že sa tam práve dobre zabývala a páčilo sa jej tam.
Kto by dnes napríklad poslal Petra Weissa alebo Rastislava Káčera vešať dúhové zástavy na našej peštianskej ambasáde? Ak by vládli progresívcí tak áno, ale nateraz také dačo našťastie nehrozí. Odhliadnuc od toho, že sa politicky angažovanému ťažko slúži na veľvyslanectve v krajine, s ktorej vládou nesúhlasí.
Napríklad aj tento terajší veľvyslanec Veľkej Británie na Slovensku – je jasné, že nemá súčasnú slovenskú vládu rád….aj jej to pred pár dňami dal najavo, rovno drzou kritikou nášho premiéra.
Alebo herečka Vášáryová, keď bola Havlovou veľvyslankyňou vo Viedni – odkazovala odtiaľ cez všetky médiá, že by nikdy v živote nebola ochotná zastupovať ako diplomatka samostatnú Slovenskú republiku.
Hovorím, nemajú to tí slovenskí diplomati veru ľahké, lebo je ťažké byť neutrálny pri výkone povolania vysokého štátneho úradníka a zároveň aj politicky angažovaný. Vezmite si príklad z Ameriky, tam sa veľvyslancom stane ktokoľvek, kto podporoval a sponzoroval víťazného prezidentského kandidáta, tak je za to po zásluhe odmenený ak jeho kandidát vyhrá.
Momentálne o Korčoka záujem v našej vláde chvalabohu nie je, takže ide tam, kde predpokladá, že by z toho niečo mohlo byť, ak o tri roky vyhrá voľby Šimečkova progresívna „mimovládka“. On vlastne inú možnosť ani nemá, ak zahraničie nemá o neho záujem ako o neúspešného prezidentského kandidáta.
Ísť ako Čaputová v jeho veku na pár mesiacov stážovať na americkej univerzite nie je riešenie a nikoho to zatiaľ navyše ani nenapadlo, a už asi ani nenapadne, lebo tam vyhral voľby Trump, ktorého Korčok rozhodne nechcel. Takže tam by sa dostal do osobného konfliktu záujmov, podobne ako v prípade súčasnej vlády.
Záverom – nemyslime si, že veľvyslanecký post je nejako mimoriadne náročný po kvalifikačnej stránke. Hocikto inteligentný so slušným správaním, primeraným spoločenským vystupovaním a znalosťou jazyka na to má.
Mal by ale mať aspoň elementárny vzťah k svojej vlasti, čo ale nie je až tak automatické, hlavne v ére, kedy je vo vyššom záujme a podstatne výhodnejšie mať hlboký kladný vzťah k nadnárodným organizáciám ako je NATO a Európska únia.
Vezmite si Maroša Šefčoviča, ten má na srdci hlavne dobro Únie, inak by ho tam nechceli. Takto sa veci majú. Doprajme Korčokovi plat zamestnanca opozičnej politickej strany, prečo nie? Dôležité je, aby tá strana nevyhrala nasledujúce voľby, či s Korčokom alebo bez neho, o to tu teraz totiž kráča viac, než o čokoľvek iné, vrátane toho kde Korčok je alebo nie je zamestnaný a z čoho žije.
Poznámka redakcie: Komentár zverejňujeme v pôvodnom znení bez úprav.
