Komentár Michala Zoldyho k aktuálnej politicko-spoločenskej situácii: Národ je ešte viac rozdelený a rozhádaný
Hádam mi dnes nik nebude mať za zlé, ak sa tesne pred Dušičkami a Všech svätých vyjadrím k pár politickým témam prv, než sa na dva či tri dni odmlčím v tichu mojej kysuckej domácnosti.
V skratke: Eduard Chmelár vyčíta premiérovi Ficovi, že poskytol exkluzívny rozhovor ruskej televízii. Považuje to za chybu, lebo svojím spôsobom náš premiér tiež reprezentuje Európsku úniu a mal by na to myslieť a byť si toho vedomý….
Tú Európsku úniu, dodávam ja, ktorej všemocná bruselská Komisia bezohľadne kašľala a zvysoka s…a na to, čo sa tu tri a pol roka robilo a páchalo voči vtedajšej opozícii a jej lídrovi Ficovi.
Tak takto…. Robert Fico je zo zákona jedným z troch ústavných prijímateľov pravidelných správ našich spravodajských služieb – čiže správ a informácií, z ktorých by nám možno aj dupkom vlasy vstávali, ak by sme ich mali, a aké nik z nás ostatných, vrátane ďalších politikov, médií a voličov, nemá, teda ani pán docent Chmelár nie. Plus, premiér má z titulu svojej vrcholnej výkonnej funkcie aj ďalšie a ďalšie správy, o akých my nemáme ani šajn, ale on áno.
Preložené do „kuchynskej slovenčiny“, premiér vie svoje a vie čo robí, aby som to diplomaticky uzavrel bez toho, že by som sa chcel bývalého poradcu predsedu vlády dotknúť. Že sa pri tom docent Chmelár vo svojej kritike zhoduje s mladým radikálnym progresivistickým aktivistom, spolupracujúcim s denníkom NEW YORK TIMES, ponechávam na jeho vedomí a svedomí.
Ja s tým rozhovorom pre ruské médiá problém nemám a konal by som rovnako ako premiér. Aj do Moskvy by som v máji letel, prečo nie? Aspoň by som prvý raz navštívil Rusko. Slovami českého klasika „Tedy dobře, vyřízeno k dennímu pořádku“.
Zblúdilec Rudolf Huliak kopí jednu školácku chybu za druhou pred zrakom užasnutej verejnosti a to, že sa včera pobral do rádia Expres k Závodskému „na kus reči“, ktorá ho zákonite tak naštvala, že sa na záver urazene zobral, buchol dverami a odišiel preč, bola ďalšia nezmyselná chyba.
Závodský – politicky jednostranne orientovaný slniečkársky majster sveta v arogantnom skákaní do reči – je to posledné miesto, kam by som išiel hľadať v núdzi akýsi kus úprimného ľudského pochopenia či dokonca súcitu. Do rádia Expres sa chodí ak chce niekto hazardovať so svojím duševným zdravím a upadnúť do predinfarktového stavu. Na dverách do rozhlasového štúdia by malo byť varovanie „POZOR, ŠKODÍ ZDRAVIU. VSTUP NA VLASTNÉ NEBEZPEČIE!“
Na Branislava Závodského sa nechytá ani Vargová, Lacová, Dibáková, Makara, Kovačič a ostatné podobné esá našej dekadentnej hlavnoprúdovej „žurnalistiky“.
Navyše neviem, či je v Očovej zvykom, ak sa niekto s niekým nepohodne a má s ním kvôli niečomu roztržku, chodiť z domu do domu od suseda k susedovi vylievať si tam srdce. Pochybujem, a poslanec Rudo na to tiež časom príde, hoci už bude neskoro. Tým mám aj Huliaka vybaveného a teraz k poslednej téme.
Europoslanec Erik Kaliňák, ktorý pracuje s modernou výpočtovou technikou ako malý Boh a ja sa pred jeho majstrovstvom skláňam, včera zverejnil v grafickej podobe, aby aj jednoduchý hlupák ako ja názorne videl a pochopil, ako to štatisticky vyzerá so skákaním do reči v televíznych diskusiách, ak ide o opozičného politika verzus politika koaličného.
Ale to my predsa Erik náš dobre vieme, v národe sa o tom nahnevane bavíme už roky, komentujeme to, poukazujeme na to, ľudí kvôli tomu triafa šľak, ale nik z nás, vrátane takzvaných alternatívnych komentátorov, s tým nedokážeme nič urobiť. Z toho prostého dôvodu, že my nemáme moc, čiže sme v tomto prípade bezmocní.
Moc, vrátane tej legislatívnej, má koalícia a vláda – majú tam predsa mediálneho experta Romana Michelku, ministerstvo kultúry, majú aj Dušana Jarjabka, tak nech sa už s tým niečo konečne pre Boha živého robí, aspoň pokiaľ ide o tú nešťastnú premenovanú STVR, inak sa s tým iba zbytočne dráždime a jeden druhého do aleluja iritujeme. Ja napríklad nezmôžem nič viac ako písať články a komentáre, môžem sa aj upísať k smrti.
Ale to je všetko, čo dokážem urobiť, a pri tom sa donekonečna pozerať na Havranove diskusie ako keby tu ešte stále vládol Matovič a v RTVS kraľoval riaditeľ Ľuboš Machaj. Takže od nárekov, ponôs a lamentácií k činom! Tak znie záver môjho predsviatočného motivačného monológu rok po nástupe novej vlády.
Zajtra niečo o rozdiele medzi slovami dušička a dušinka. Lebo neznamenajú to isté.
Poznámka redakcie: Komentár prinášame v pôvodnom znení bez úprav.
