Novinár a publicista Michal Zoldy ohodnotil diskusnú reláciu dvoch prezidentských kandidátov – Petra Pellegriniho a Ivana Korčoka:
JASNÉ AKO FACKA – KORČOK V ÚLOHE PLNE VYZBROJENEJ POLITICKEJ F-16tky
Ak bol doteraz na Slovensku niekto, kto sa nazdával, že Korčok by mohol byť tým správnym prezidentom spájateľom, po včerajšom dueli s Pellegrinim musí byť každému jasné, čo by tu nastalo po jeho zvolení. V dueli s Pellegrinim vyložil všetky karty na stôl ako kolty s tým, že v pozícii žoldniera opozície od samého začiatku cez osobu protikandidáta tvrdo útočil na Ficovu vládu, ktorej súčasťou je aj sedem ministrov Petra Pellegriniho.
Včera celému národu v hlavnom vysielacom čase demonštroval, ako by po víťaznom druhom kole pálil na vládu zo všetkých kalibrov a so všetkými spriaznenými slniečkárskymi médiami. Ak je dnes Slovensko zásluhou progresívcov a Čaputovej hlboko rozdelené, potom s Korčokom vo funkcii hlavy štátu by tu bola vojna, nie nepodobná vojne juhu proti severu.
Na rozdiel od vyšumenej Čaputovej, Korčok sa na únavu sťažovať nebude. Nevie sa už celý premotivovaný dočkať, aby od prvej minúty viedol otvorenú špinavú vojnu s vládou v akejkoľvek veci, kvôli čomukoľvek a pod akoukoľvek zámienkou či bez nej. Tak je totiž dispečerským riadiacim centrom naplánovaný. Odvoláva sa na z domova inscenované a podnecované tlaky zahraničia na Slovensko a na protivládnych demonštrantov na uliciach.
V samom závere ten zúfalec vyzval ľudí aj na dnes do ulíc, na jeho podporu. Tu už pomaly všetka sranda končí. Ak sa totiž Korčok naivne domnieva, že pár desiatok tisíc demonštrantov je tá sila, ktorá môže pomery po regulárnych demokratických voľbách na Slovensku zvrátiť, má jediné šťastie, že zaneprázdnená koalícia zatiaľ neorganizuje svojich voličov a sympatizantov, aby jej išli vyjadriť podporu do ulíc a na námestia aj oni.
Čo by nastalo potom….? Státisícová rozumná väčšina zatiaľ mlčí, chystá sa voliť a necháva militantnú hŕstku menšiny vyblázniť sa a zadúšať sa nenávisťou, tak očividnou na všetkých fotografiách a záberoch davu. Ak by tie státisíce ale jedného dňa vyšli von tiež, a nech mi tu nik nehovorí, že sa to stať nemôže, potom by Slovensko zažilo niečo, čo tu ešte nebolo. Korčok sa spolu s progresívcami a Čaputovou zahráva už dlhšie s ohňom. Varujem pred tým.
Ešte sa však môže stať aj to, že v druhom kole nebude s Pellegrinim on, ale Harabin, a nakoniec skončí ako Kukan. Harabin totiž očividne z hodiny na hodinu rastie a niet mu v kampani čo vyčítať. Vedie si dobre a len čas hrá v jeho neprospech, lebo týmto tempom by o pár mesiacov mohol Korčoka preskočiť. Všetko je však možné, lebo Harabina sa „potajomky“ chystá voliť veľa ľudí. Uvidíme koľko.
Korčok včera ukázal, ako by to na Slovensku vyzeralo ak by sa stal prezidentom on. Nech by aj fúriky padali z neba, v sobotu treba ísť voliť a ukázať mu červenú kartu už v prvom kole. Vstupujeme do rozhodujúcej fázy boja s progresivistami, reprezentovanými Korčokom, a tu už ide o všetko. Konzervatívec Trump ešte na scéne nie je, ten nám v tom momentálne nepomôže. Musíme si pomôcť sami.
Pellegrini si na rozdiel od vypätého, očividne nervózneho a útočného Korčoka počínal dobre. Opakovane sa niekoľko razy usmial a v jednej chvíli aj zasmial. Pre ďalšie duely by bolo dobre, aby sa menej pozeral dolu na pultík pred sebou a aby sa nepretržite díval priamo do očí protikandidáta. Na rozdiel od pergamenovo bezfarebného Korčoka, Pellegrini je muž s charizmou. Možno si to on sám dostatočne neuvedomuje, ale keď kamery zaberajú detailne jeho tvár pri priamom upretom pohľade na protivníka, v tom pohľade je presvedčivá sila osobnosti predsedu parlamentu. Je to dar, treba ho využiť. Tým viac, že ide o veľa.
