Michal Zoldy, novinár a publicista, a jeho zamyslenie sa nad poslancami v Európskom parlamente:
Mno… takže niektorí, presne pätnásti vyvolení a zvolení, teraz odídu do Európskeho parlamentu sedieť 5 rokov vo viac ako sedemsto-člennom auditóriu za nemalý peniaz – až taký nemalý, že ešte aj asistenti si budú žiť na slovenské pomery kráľovsky. Doprajme im. My čo máme pár stovák dôchodku im to rozhodne zo srdca prajeme. Veď nás tam idú reprezentovať, pre boha živého, no nie? Aj k tomu sa vyjadrím, ale trochu neskôr. Lebo nejakú tú konštruktívnu múdrosť mám aj k tejto veci.
Vraj je to čistá katastrofa byť v EP nezaradený a ponevierať sa tam bezprízorne ako nečlen jednej z veľkých frakcií. Si nezaradený, tak nemáš ty nešťastné motovidlo žiaden reálny poslanecký vplyv a len sa tam presúšaš po tých gigantických priestoroch ako sirota Podhradských. Môžeš tam akurát tak vypustiť v sále bielu holubicu mieru a písať statusy o tom, ako tá holubica poobsierala pomazané hlavy zaradených vo veľkých a vplyvných frakciách. Lebo ťa nik „rozumný“ medzi seba ako buričského reformátora a euroskeptika nechce. Si podozrivý, že si extrémista, si jednoducho príliš naľavo alebo príliš napravo, a to sa nesmie! Európa potrebuje súdržnosť a jednotu, žiadne excesy.
No a tu na tomto mieste musím miestoprísažne konštatovať, že mne by sa celkom páčilo byť nezaradený. Nikdy som nebol a nie som totiž stádovitý človek, nemusím nevyhnutne niekam patriť, niekde byť organizovane a disciplinovane začlenený ako typizovaná súčiastka v dômyselnom stroji. Súvisí to asi s mojou profesiou prekladateľa a komentátora, ktorý nepotreboval byť členom veľkého tímu, lebo veľký tím – to viem zo skúsenosti – neraz len bohorovne kecá, zasadá a mudruje, ale prácu nakoniec aj tak urobí jeden, maximálne dvaja jednotlivci, a tí ostatní sa iba priživia na jeho robote. Netvrdím, že som v kolektíve nebol obľúbený, lebo bol som. Musel som byť, inak to nešlo a bolo dobre mať v posudku vetu o obľúbenosti v kolektíve.
Ale vôbec by som si z toho ťažkú hlavu nerobil, byť smerákom alebo smeráckym nominantom v Európskom parlamente, ak tam aj s kamošmi nepatrím k silnej socialistickej frakcii, či ako sa ten sebavedomý spolok v EP, ktorý vyhodil ficovcov a pelleovcov, volá. Aj tak je to tam teraz všetko samý slniečkár, že tie frakcie ani od seba poriadne nerozoznáš. Ale dobre, to je len môj čisto osobný názor a pravda môže byť úplne iná. O pravde sa síce nediskutuje, ale nie tu u mňa. U mňa sa diskutuje o všetkom, pokiaľ tu nik neblbne ako nedávno tá zblúdilá osoba, čo sa do mňa pustila, keď som sa nadchýnal oparom nad rannými horami po výdatnej nočnej búrke a ona ma obvinila, že som hlúpy a nevidím, že to je vlastne len chemtrail. Takže asi tak. U mňa inak palec hore.
