Prinášame vám najnovší komentár novinára a publicistu Michala Zoldyho: Ficova pomsta … kedy konečne príde?
Omielaju donekonečna v každej diskusnej relácii, že Fica teraz zaujíma iba pomsta. Aj včera, najmenej tri razy, že Ficovi ide iba o pomstu. Zasekli sa v tom ako frustrovaní neurotici v pokazenom výťahu lebo zatiaľ stále nepochopili, že ľudia, prinajmenšom prevažná časť voličov, má celkom iný názor. Kde je tá pomsta, kedy už konečne začne? Kde to viazne, pýtajú sa mnohí.
Pomstou by som momentálne aj tak nič nenazýval, skôr spravodlivou odplatou. Ale ani tá bohužiaľ zatiaľ akosi stále neprichádza. Možno pre zbytočné ohľady voči Von der Leynovej s jej grilovanými komisármi, možno kvôli presvedčeniu, že treba byť „iní ako oni“. Možno z rešpektu k Európskemu parlamentu.
Všetko pekne len podľa zákona, nič neuponáhľať, nikomu nevykopávať v noci o tretej dvere, o nikom nedať hlasovať v parlamente či ho vydať alebo nevydať na trestné stíhanie….Nikoho v putách nevláčiť z Bratislavy do prešovskej väzby. Aj Šutaj Eštók v nedávnom rozhovore, že ho síce mrzí, že to trvá tak dlho, ale treba byť trpezlivý, lebo spravodlivosť je síce slepá a občas pomalá, ale ona iste príde. A pritom tak pekne z ostra ten Matúš začal, keď nastúpil ako minister vnútra.
Naozaj príde spravodlivosť? Zatiaľ to tak nevyzerá a čas beží. Železo sa má kuť za horúca, vraví staré slovenské príslovie, inak sa premrhá celé to mohutné celonárodné momentum spred roka. Vyvaliť za nočnej tmy dvere u Mikulca, Hamrana alebo Čurillu a odvliecť ich ako skupinku do vyšetrovacej väzby za asistencie celej novinárskej alternatívnej scény, ako to robili oni s ich Tódovskými médiami, prečo nie? Nech je trochu srandy.
Že je Kiska konečne právoplatne odsúdený, aj to iba podmienečne, a nemusí s balíčkom hygienických potrieb pre zmenu prostredia do basy, pričom jediné čo mu hrozí je odňatie doživotnej renty, to má stačiť? Rok či dva v Leopoldove by mu určite prospelo. Byť v podmienke je nič. Ešte z toho vychádzaš ako hrdina a môžeš behať po vonku a vyvreskovať, že všetky súdy a sudcovia boli pod tlakom Fica, ktorý momentálne nevie kde mu z SNS hlava stojí a dávno zabudol, že nejaká trápna nepodstatná figúrka daňového podvodníka menom Kiska existuje.
Lenže garantujem, že ak by sa situácia obrátila, oni nebudú konať v rukavičkách a žiadne ohľady mať nebudú. No my spravodliví zatiaľ umrieme na toleranciu a ohľady. V milisekunde by bol naspäť Lipšic a ÚŠP, aj s celou tou Hamranovsko- Čurillovskou perepúťou z NAKA. Lebo súčasná situácia má svoje nebezpečné úskalia, nielen v SNS.
Napríklad taký Huliak…. vystatuje sa, že je z dediny, akoby tým chcel naznačiť, že doslova prekypuje zdravým sedliackym rozumom. Lenže kto dedinu pozná vie, že dedinskí chlapci sa nesprávajú ako on.
Na dedine je to medzi chlapmi s mozoľnatými rukami o nepísaných pravidlách lojality a férovosti…..dáš sa do reči s protistranou, postavíš sa proti svojim parťákom, začneš nadávať svojim, ohovárať ich, a na dedine si kamarát zlatý v tú ranu skončil. Dedina neodpúšťa, milý poslanče, na to nezabúdaj.
My ostatní zatiaľ vychutnávame prehru progresívcov na celej čiare, lebo tým našťastie prestala ísť karta a nevychádza im vôbec nič. Darmo denník PRAVDA ešte v septembri nehorázne fabuloval, že podľa prieskumu by až 60 percent Slovákov volilo Harrisovú, keď je jasné, že je to presne naopak. Bilancia progresívcov celosvetovo pre nich nevyzerá dobre.
Je to na depku: Putin stále populárnejší, Trump čoskoro v Bielom dome, senilný Biden a neschopná Harrisová na odchode do stratena, Orbán v Budapešti posilnený vývojom v USA, Fico po štvrtý raz v úrade, Čína klope na dvere, Korčok len ako obyčajný straník, Čaputová bohvie kde na univerzite, Hollywood v panike, národniarka Šimkovičová prerába s Rózsom inštrumentáciu hymny, Vášáryová s Demešom po prehre Harrisovej kamsi zmizli… a od starého filantropa Soroša zatiaľ žiadne povzbudivé správy.
Aktivistický projekt Otvorená spoločnosť uviazol. Na Slovensku, to treba otvorene povedať, síce vsadil Soroš na usilovných a horlivých, ale intelektuálne chvalabohu podpriemerných, takže to tu ani inak dopadnúť nemohlo.
Obyčajná alternatívna scéna nadšených novinárskych dobrovoľníkov bez bohatého mecenáša, pracujúca doslova na kolene, ich porazila na hlavu aj po mediálnej stránke.
Dobre, len sa toľko nevytešujme, že je už všetko vyhraté. Ešte tu je mocné NATO a bruselská Únia, aj keď oslabená o panovačných Britov, ktorí našťastie sami odišli, a nás drží za gule škodoradostné euro. Na to v eufórii nezabúdajme. Ale buďme napriek tomu opatrní optimisti, a ak nás sem tam prepadnú pochybnosti, čo je ľudské, pustime si relaxačne Mazureka, ten vie ako upokojiť nervy.
Poznámka redakcie: Komentár prinášame v pôvodnom znení bez úprav.
