V Klube dôchodcov na Gaštanovej ulici v Bratislave pri príležitosti Mesiaca úcty k starším sa konala zaujímavá diskusia. Čo trápi obyvateľov Starého mesta? Spýtali sme sa ich.
Staroba je životným obdobím, ktoré čaká každého z nás. Je súčasťou našej existencie, aj keď pred ňou mnohí zatvárajú oči. Rovnako nevšímaví sa stávame k potrebám starých ľudí. Práve október je mesiac zasvätený úcte k starším. Úcty, ktorú si ich múdrosť a skúsenosti zaslúžia. V rámci diskusie v Klube dôchodcov na Gaštanovej ulici v Starom meste sa naša kolegyňa Miriam Šramová spýtala, čo trápi našich seniorov.
„Zdravotníctvo nefunguje tak ako má. Keď poviete, koľko máte rokov, pozerajú sa na vás cez prsty. To je môj názor,“ hovorí účastníčka diskusie v klube, kde sa pravidelne stretávajú naši starší. „Dlhé roky sa v Starom meste neriešila parkovacia politika, ale to my obyčajní ľudia s tým nič nespravíme,“ hovorí ďalšia dôchodkyňa. Obyvateľov Starého mesta trápi tiež hluk. Už roky bývajú v našom hlavnom meste a na sprievodkyne a turistov počas dňa si už zvykli, avšak tak ako každý z nás, chcú mať pokojnú noc.
„Pôvodných obyvateľov Starého mesta je čoraz menej. Byty v tejto oblasti sú mnohokrát prenajaté, a nájomníci si nevážia svoje okolie,“ prináša zaujímavý postreh ďalšia diskutujúca.
Našim dôchodcom tiež chýbajú v uliciach Starého mesta novinové stánky, kde si okrem novín kúpili aj niečo rýchle pod zub. Obchody sú pre seniorov bývajúcich v Starom meste vzdialené a mnohí si pre zdravotné problémy netrúfajú absolvovať cestu trolejbusom. Práve stánky, ktoré boli po ruke, pre nich predstavovali možnosť rýchlo nakúpiť.
Stretnutia v Klube dôchodcov pre našu najstaršiu generáciu okrem možnosti podiskutovať a byť s priateľmi sú akýmsi kultúrnym vyžitím, kde seniori majú možnosť rozvíjať aj svoje záujmy. Darmo, človek je tvor spoločenský a k svojmu životu potrebuje i druhých, a najmä ich pozornosť. Preto nezatvárajme oči pred potrebami vekovo starších. Mnohí z nich sú odkázaní na našu pomocnú ruku a je pre nich jedinou záchranou. A navyše pocit spolupatričnosti a prijatia potrebuje každý z nás.
Text: Milota Mezeiová, Foto: Barbora Jančárová, zhovárala sa Miriam Šramová
