JUDr. Martin Ribár – advokát a predseda OZ ZA DEMOKRACIU A PRÁVNY ŠTÁT – tentokrát o sile a nezlomnosti bojovať – zamyslenie sa nad životom:
Keď spadneš, aj si kľudne poplač, ale potom vstaň a choď/bojuj ďalej…
– dnes vám všetkým prinášame niečo neprávnické – niečo o lekciách, čo napíše len život, niečo na zamyslenie…
Môj 565 dňový pobyt v nezákonnej väzbe sa podpísal na mojom zdraví – pohybový aparát, chrbtica, bedrové kĺby a aj môj zrak si to odniesli. Zdravotné následky budem mať už do konca života, čo veľmi zle vplývalo na moju psychiku.
Predtým som bol fyzicky vo výbornom stave a kondícii, denne som športoval. Tento rok je to už moja 34. sezóna, kedy obliekam kimono a venujem sa bojovým umeniam a športom.
Po výmene oboch bedrových kĺbov nastal ten čas, dať sa dokopy, ako sa len bude dať. Tieto riadky píšem z Kováčovej, som tu na liečení v kúpeľoch v Špecializovanom liečebnom ústave – Marína. Učím sa normálne chodiť, aby som nekríval, mohol sa normálne hýbať a dal sa čo najviac zdravotne do poriadku.
Už po prvej operácii bedrového kĺbu som sa dozvedel, že už nikdy nebudem môcť fyzicky robiť mnoho vecí, ktoré som predtým robil a milujem ich, najmä čo sa týka bojových umení a športov a rôznych pohybových aktivít.
Trápilo ma to, zožieralo ma to a mal som to stále v hlave. Trápilo ma napríklad to, že som sa ešte nikdy nebicykloval so svojím najmladším synom – väzba, potom som nemohol zdravotne.
Moje liečenie v Kováčovej mi už však už teraz pomohlo – hoci som len v polovici môjho pobytu na liečení – upratal som si to všetko v hlave.
Dostal som ‚krásnu‘ lekciu od života, lekciu, akú vie priniesť iba život sám…
– prišiel som sem a uvidel osudy iných ľudí, ktorí sa tu liečia, a najmä detí a ich rodičov. Mnohí, ktorí sa tu liečia, sa nebudú môcť nikdy normálne hýbať, mnohí nemôžu chodiť vôbec.
Zmenilo to niečo v mojej hlave – teším sa z toho, čo môžem a ešte budem môcť, a už neriešim čo nemôžem.
Veru – každý z nás má svoje problémy a životné trápenia, ale platí: Keď spadneš, aj si kľudne poplač, ale potom vstaň a choď/bojuj ďalej!
Čo dokážeš zmeniť, urob všetko preto, aby si to zmenil, a zmeň to, a čo sa zmeniť nedá, prijmi to.
Nie je bohatý ten, kto má veľa, ale ten, komu málo chýba – a toto neplatí iba o materiálnych veciach. Toto platí najmä o tých najkrajších a najvzácnejších veciach, ktoré máme často na dosah ruky, len si ich často neuvedomujeme, lebo nám prídu samozrejmé – láska, úsmev, objatie či pritúlenie našich blízkych.
Videl som tu na liečení a vidím každý deň – oceán, vesmír lásky, obetavosti, trpezlivosti, porozumenia – ale aj nekonečnú nezlomnosť nepoddať sa osudu a ísť/bojovať ďalej.
Mal som pri tom všetkom a stále mám aj šťastie na úžasných ľudí – touto cestou sa chcem poďakovať aj všetkým lekárom, sestričkám, sanitárom, jednoducho všetkým, ktorých rukami som prešiel pri mojich operáciách a ktorých rukami prechádzam aj tu, v Maríne – v Kováčovej. Snáď si aj niekto z tých všetkých úžasných ľudí prečíta aj tieto riadky.
Áno, naše zdravotníctvo má od dokonalosti ďaleko, ale ja som videl a stretol tak v nemocnici, kde ma 2x operovali, pri rehabilitáciách po operáciách a aj tu v Maríne v Kováčovej ľudí, ktorí to všetko robili a robia absolútne profesionálne a hlavne srdcom a patrí im všetkým moja vďaka a úcta.
Nikdy sa nevzdám, nikdy – aj keď spadnem, opäť vstanem – a pôjdem ďalej a budem bojovať ďalej.
Aj zdravotne sa dám do poriadku ako sa bude dať – toto je len začiatok, začiatok dlhej a aj bolestivej cesty, ale ja som sa na tú cestu dal a neuhnem z nej..
A pokiaľ budem dýchať, budem bojovať za očistenie svojho mena, za to, aby sa pravda o mnohých veciach ukázala, a spravodlivosti bolo učinené zadosť – nie iba pre mňa, ale pre mnohých iných.
Mne sa už tie zlé veci, ktoré som musel zažiť neodstanú – ale všetko čo robím, poukazovanie na nespravodlivosť, krivenie práva a trestných konaní, môže pomôcť iným.
Nech to zlé, čo sa stalo mne a so mnou aj mojej rodine a mojim blízkym, dá nejaký zmysel.
Som neskutočne bohatý – mám fantastickú, milujúcu a obdivuhodne silnú manželku, zdravé deti, úžasnú rodinu a skvelých priateľov, ktorí stáli pri mne aj v tom zlom… ĎAKUJEM!!
Je to paradox života, ale tie zlé veci, čo sa nám stanú, nás naučia najviac.
Milí naši sledovatelia, všetci – ukončím to tým, čím som začal:
„Keď spadneš, aj si kľudne poplač, ale potom vstaň a choď/bojuj ďalej!“
Zdroj: FB Za právny štát https://www.facebook.com/share/p/19Xz3VkoEA/
