„Neviem, či mám nejaké ženské predispozície, ale ja som fakt chlap,“ tvrdí obľúbený moderátor.
Slovenský moderátor Martin Nikodým napriek tomu, že nejedáva ťažké jedlá ani sladkosti, z jedla rýchlo priberá. „Neviem, či mám nejaké ženské predispozície, ale ja som fakt chlap, ktorý len pozrie na jedlo a hneď z neho priberie. Preto sa snažím jesť relatívne zdravo, normálne sa musím strážiť,“ priznal v rozhovore pre agentúru SITA. „Poznám ľudí, ktorí môžu zjesť neuveriteľné množstvo jedla a nepriberú. Mal som aj takú partnerku, tá dokázala zjesť dvakrát viac ako ja a stále bola ako prst,“ prezradil moderátor, ktorého jedálniček pozostáva najmä z ľahko pripraviteľných jedál.
„Mám rád jednoduchú kuchyňu, keď od nápadu po hotové jedlo neuplynie viac ako hodina. Varím vo woku a inšpirujem sa najmä rôznymi zeleninovými ázijskými dobrotami,“ poznamenal Nikodým, ktorý okrem rýb už niekoľko rokov neje mäso. „Jedného dňa moje telo povedalo, že už stačí. Bolo to v období, keď som sa snažil spirituálne trošku posunúť a zrazu moje telo naznačilo, že ak chceš dosiahnuť ďalší level sebauvedomenia, prestaň zaťažovať žalúdok a vyraď tú bravčovinu a hovädzie, vôbec to k životu nepotrebuješ. Jem iba, čo pláva a keďže aj kačka občas pláva na hladine, raz za rok si dám aj také kačacie stehno,“ zasmial sa moderátor. „Mäso celkovo naše telo ťažko trávi, má s tým strašne veľa roboty a proteíny sa dajú získať napokon aj inak ako rozkladom iných proteínov. Výborné sú na to strukoviny a včelí peľ tiež. Ten keď zaradíte do stravy, je to niečo úžasné,“ poznamenal Nikodým, ktorého veľkou záľubou je práve chovanie včiel.
Martin Nikodým mal po narodení syna nezvyčajný zážitok s kaprom
„Už mám štyri rodiny, chovám ich na záhrade. Je to veľmi inšpiratívny hmyz tým, ako žijú, ako konajú… Šesťdesiattisíc jedincov koná ako jeden organizmus, všetky v mene spoločného cieľa,“ skonštatoval 47-ročný Bratislavčan, podľa ktorého včely dokonca ako jediné objavili skutočnú demokraciu. „My sa domnievame, že ju máme, no oni ju majú naozaj. Majú svoju matku a všetky konajú tak, aby sa mala stále dobre, keďže ona rozširuje potomstvo. A mohlo by sa zdať, že ju slepo uznávajú, ale pravda je taká, že keď včely zistia, že ich šéfka už nie je dosť dobrá, bez problémov ju vymenia. Začnú modelovať nové materské bunky a vychovajú si novú kráľovnú, ktorá potom povie tej starej v lepšom prípade ‚čauko‘ alebo ju zabijú,“ vysvetlil s tým, že svoje včely neraz aj hodinu potichu sleduje. „Sú to nesmierne usilovné tvory. Tie letné včely žijú štyri – päť týždňov a od tretieho týždňa svojho života, keď vyletia z úľa, sa doslova ulietajú k smrti. Včela dokáže letieť päť kilometrov tam a päť naspäť, len aby niečo doniesla a urobí to tak desaťkrát denne. Odkedy ich mám, dokážem niekedy hodinu len tak sedieť pod vŕbou a dívam sa, ako nalietavajú do úľa. To je ako keď sa veľké nákladné lietadlo snaží pristáť na pristávacej ploche. Niekedy sa im to ani hneď nepodarí, pretože na nohách majú obrovské peľové zrná, musia to predýchať a skúšajú to znova a znova. Je to veľmi húževnatý tvor,“ poznamenal Nikodým.
Sympatický moderátor by si raz chcel otvoriť aj apidomček na dýchanie včelieho vzduchu. „Včely úžasne voňajú a majú v úli sterilné prostredie, ktoré pozitívne vplýva na dýchacie ústroje, lieči bronchitídy, astmy, všetko. Stačia dve postele, klient príde, ľahne si, dá si náustok a dýcha včelí vzduch a počúva bzukot, čo ho podľa mňa ešte navyše aj harmonizuje. Väčšina ľudí v takom apidomčeku hneď zaspí,“ uzavrel.
