Poslanec NR SR Marián Kéry reaguje na aktuálnu politickú situáciu: Ako hlboko klesol nielen Peter Weiss, Rastislav Káčer, ale aj smiešna a nebezpečná opozícia:
Jedna z najznámejších slovenských pranostík, viažuca sa k začiatku každého roka hovorí, že „ako na Nový rok, tak po celý rok“.
Samozrejme, je to pranostika, nie pravda vytesaná do kameňa. Ale ak by pravdou bola, potom Boh ochraňuj Slovensko od slovenskej politickej opozície na čele s Progresívnym Slovenskom a Saskou, od liberálnych médií, ale aj od občianskeho združenia Mier Ukrajine.
Všetci spomenutí, ale napríklad aj bývalý politik Peter Weiss a ďalší, od prvých hodín roka 2025 spustili masívnu kampaň, ktorá by, aspoň tak to zaznelo aj na piatkovom proteste zástupcov spomenutého občianskeho združenia Mier Ukrajine pred Úradom vlády Slovenskej republiky, mala vyústiť až do občianskej neposlušnosti.
Opozícia chce k tomu odvolávať premiéra Roberta Fica. Neskutočne im prekáža štvornásobný slovenský premiér a jeho/naša vládna koalícia. Hrajú sa na svätých. Nevidia si ďalej, ako na špičku nosa. A všetko, úplne všetko by urobili, len aby naša vládna koalícia skončila a nahradili ju progresívci.
Aktuálnym hitom, ktorý najviac trápi Šimečku, Korčoka, Gröhlinga, ale napríklad aj novinárku Tódovú, Vieru Dubačovú z Mieru Ukrajine alebo bývalého politika Petra Weissa, je to, čo vlastne robil Robert Fico v Moskve a kde sa nachádza po tom, ako z Moskvy odišiel. Kádrujú ho, akoby bol ich poskokom. A súdia, akoby boli jedinými majiteľmi pravdy a neskutočne pritom zavádzajú.
Ako napríklad Peter Weiss, ktorý bez akejkoľvek hanby a dôkazov vo svojom článku pre denník Sme v piatok 3. januára napísal, že „Fico by sa nebránil ruskému zasahovaniu do priebehu predčasných volieb“. V tomto svojom texte na obhajobu svojich pseudoargumentov okrem iného uvádza, že Smer-SSD ospravedlňuje a podporuje ruskú agresiu proti Ukrajine, a že Robert Fico chce „okamžite po ukončení vojny štandardizovať vzťahy s Ruskom, akoby Putinov zločin proti mieru bol nejakým ľahko prehliadnuteľným gavalierskym deliktom“.
Keď človek číta Weissov zmieňovaný text, musí si položiť otázku, ktorá je parafrázou názvu jedného staršieho talianskeho filmu: Bože, ako hlboko klesol Peter Weiss? Veď v našej politickej strane Smer-SSD, na čele s premiérom Ficom, od februára 2022 opakovane zdôrazňujeme, že Rusi útokom na Ukrajinu porušili medzinárodné právo.
To naozaj stačí Weissovi na vyslovenie jeho nesmierne hlúpej hypotézy o ospravedlňovaní ruských krokov na Ukrajine zo strany vlády kladenie v demokracii úplne legitímnych otázok, ako napríklad, či náhodou neprispeli k vojne na Ukrajine vo veľkom USA a NATO tým, že sa Severoatlantická aliancia stále viac posúvala k hraniciam Ruskej federácie? A štandardizácia vzťahov s Ruskom po skončení vojny?
To si Peter Weiss skutočne myslí, že Američania, Francúzi, Nemci a ďalší nebudú s Rusmi ako prví štandardizovať svoje vlastné vzťahy? Prečo máme byť my Slováci pápežskejší, ako pápež? Mimochodom, ako sa Peter Weiss pozeral a hodnotil vpád USA do Iraku, či bombardovanie bývalej Juhoslávie? Ak uvedené neboli zločiny USA a NATO proti mieru, tak to bolo čo? Pečenie mierových holubíc zaživa?
Najnovší dôvod nenávisti opozičných politikov a protivládnych médií má ale úplne jasné pozadie. Prekáža im, že sa premiér Robert Fico a celá vláda bránia tomu, čo nám vyviedol Zelenskyj, keď odstrihol Slovensko od lacného plynu. Navyše, tento aktuálne samozvaný ukrajinský prezident (keďže mu už uplynul mandát a nové prezidentské voľby neboli na Ukrajine vyhlásené) po prvom januári verbálne nekorektne útočí na Slovensko a obviňuje Roberta Fica, že na Putinov pokyn otvoril druhý energetický front a že chce ublížiť Ukrajincom. Zelenskyj je absolútne nevďačný a mimo reality.
Slovensko pomohlo od februára 2022 Ukrajine, vzhľadom na svoju veľkosť, oveľa viac, ako iné štáty. Vo veľkom sme pomohli a pomáhame aj ukrajinským utečencom. Slovenská a ukrajinská vláda absolvovali dve spoločné rokovania. Trpí pán Zelenskyj stratou pamäti? Nie je to práve on, kto mal mať už pred februárom 2022 na pamäti dobro a dôstojný život Ukrajincov vo vlastnej krajine a nedopustiť, aby konflikt, ktorý bol na východe Ukrajiny už od roku 2014, vyústil do zničujúcej vojny? Nie je to on, kto neustálym odmietaním mierových rokovaní ubližuje obyčajným Ukrajincom?
Cestu premiéra Roberta Fica do Ruska chce aktuálne využiť a zneužiť slovenská opozícia, samozrejme, za pomoci liberálnych médií či bývalých politikov (Petra Weissa sme už spomínali), s cieľom destabilizovať politickú situáciu na Slovensku. K Weissovi sa dlhodobo pridáva aj taký Rastislav Káčer, bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, inak ale nesmierne arogantný, zákerný a agresívny človek, ktorý s obľubou používa vulgárny slovník. Ako môže Káčer, hoc bývalý diplomat, bez dôkazov, len tak od pása nazývať premiéra Fica ruským agentom? A členov vlády „handrami, naháňajúcimi si svoje kšefty“?
Nemá Boha pri sebe. Tak, ako väčšina opozície a protivládnych novinárov. Pýcha peklom dýcha. Nič adresnejšie mi na jeho adresu nenapadá.
Ešte pár slov publicistovi Samuelovi Marcovi, autorovi knižnej novinky ´Ako poraziť Roberta Fica/ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska´, ktorú vydalo vydavateľstvo Denníka N. Ako priznáva v úvode svojej knihy sám autor, dlhé roky píše v liberálnych médiách (aktuálne v Sme) o tom, ako veľmi je na Slovensku zle. Ako sa nič nedá, ani nebude dať. Preto, lebo Fico. Takto jednoducho a prostoducho to vidí (nielen on). Až tak jednoducho, že sa v texte, zjavne premotivovaný, sám zamotáva a uznáva, že jeho téza „lebo Fico“ je postavená na labilných nohách: „Určite aj vy cítite, že na Slovensku vládne bojová atmosféra. To samo o sebe nie je veľkou novinkou, ale nová je intenzita tohto boja: oponent nie je oponentom, ale nepriateľom. Hoci ani vlastne to nie je novinkou, veď si stačí spomenúť na to, ako sa o Robertovi Ficovi vyjadroval Igor Matovič (a vďaka tomu vyhral voľby).“
A na úplný záver opozícia, myslím teraz najmä na Michala Šimečku a Ivana Korčoka z Progresívneho Slovenska. Na tlačovke, zvolanej hneď po Novom roku, chceli predstaviť ďalšie kroky, ktoré chystajú „pre volebnú porážku tohto neúspešného, zatrpknutého a frustrovaného premiéra“ (rozumej Roberta Fica).
Opäť raz ale nepredstavili ale že vôbec nič konkrétne. Ak ale niečo, a tu súhlasím s Eduardom Chmelárom, predstavili iba svoju nedočkavú túžbu po moci, čím potvrdili, že nemajú pre Slovensko žiaden relevantný plán a ani nevedia, čo s ním – okrem pripravenosti predať ho komukoľvek. Začínajú byť nielen smiešni, ale aj nebezpeční. Chcú moc. A urobia pre jej získanie všetko, aj za cenu slovenského Majdanu.
