Poslanec NR SR Marián Kéry o stretnutí premiéra R. Fica s prezidentom V. Putinom a opozícii, ktorá sa z toho doteraz nevie spamätať:
Slovenská opozícia na čele s Progresívnym Slovenskom a Saskou, rovnako tak liberálne médiá, si od premiéra Roberta Fica našli pod vianočným stromčekom šachy. A nie hocaké. Rovno aj s lekciou modernej šachovej politickej partie.
Michala Šimečku, Ivana Korčoka či Branislava Gröhlinga darček potešil a sami sa chceli pokúsiť potiahnuť figúrkou. No uvedomili si, že nemajú kam. Premiér im dal svojou návštevou Moskvy a najmä mierovou aktivitou v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú dokázal utajiť, šach mat.
Za všetky zúfalé reakcie opozície a liberálnych, proamerických médií na túto Ficovu aktivitu, na ilustráciu použijem reakciu Ivana Korčoka, ktorá je zhruba o tom, že „Ficovo úsilie hostiť rokovania o mieri medzi Ruskom a Ukrajinou nemá nič spoločné s obhajobou slovenských záujmov.“
To naozaj si Korčok, Šimečka a spol. nevidia ďalej od nosa? Čo môže byť väčšou obhajobou slovenských záujmov, ako snažiť sa o rokovania, ktoré by viedli k mieru v Európe? Tlačiť na pílu, stále byť slepým k hlavnej príčine vojny na Ukrajine, ktorou bolo a je rozpínavosť NATO, ktorá sa tlačí krok za krokom, systematicky čoraz bližšie k ruským hraniciam a riskovať vypuknutie tretej svetovej vojny?
Branislav Gröhling, ktorý rozumie zahraničnej politike ako hus pivu, sa na margo Ficovej iniciatívy vyjadril, že „mier nevznikne za rokovacím stolom, kde agresor diktuje podmienky a zároveň pokračuje v masakrovaní civilistov“. A to kde sa dopočul, že takto by sa malo k mieru dopracovať v prípade mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou? Akože čo sa Gröhlingovi chcelo, to sa mu aj prisnilo?
Podobným „expertom“ na medzinárodnú politiku je aj Šimečka. Vraj „ak chce Fico mier, mal v prvom rade vyzvať Putina, aby zastavil útoky a prestal vraždiť nevinných ľudí na Ukrajine.“ Ak by to však naozaj bolo také jednoduché, prečo sa už konflikt dávno neskončil?
Súhlasím s Eduardom Chmelárom, ktorý na margo Šimečkovho videnia sveta lakonicky poznamenal, že „tento spor vôbec nie je jednoduchý a keďže o ňom už vyšli stohy expertíz, predpokladám, že za takýmito primitívnymi (Šimečkovými) návrhmi nie je neznalosť, ale neochota ukončiť vojnu.“
Presne tak. Oni, naša opozícia a liberálne médiá, ak by mali argumentačné inštrukcie zo západu, ako sa vyjadrovať, aby v zárodku marili čo i len náznaky urovnávania vojnového konfliktu na Ukrajinu, nehovorili by inak.
Ešte raz fakty na stôl. V Bratislave by sa mohol uskutočniť úvodný summit prezidenta USA Donalda Trumpa a prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina. Obaja štátnici prejavili vôľu stretnúť sa čo najskôr a na takéto stretnutie sa vyberá neutrálna pôda, ktorá vyhovuje obom.
Ako môže potenciálny výber Bratislavy ako rokovacieho miesta, kde by mohla začať cesta k ukončeniu tohto nezmyselného konfliktu, niekomu príčetnému prekážať? Ako sa môže na tejto téme slovenská opozícia tak znemožňovať?
A mimochodom, znemožnil sa aj Samuel Migaľ z Hlasu-SD, ktorého už nepovažujem za koaličného poslanca. Ten už pred štyrmi dňami na svojom profile na sociálnej sieti komentoval premiérovu cestu do Moskvy, o ktorej bolo najskôr známe len to, že mala riešiť dodávky ropy a zemného plynu na Slovensko (čo si samo o sebe zaslúžilo rešpekt pre nášho premiéra), o.i. aj týmito slovami: „V čase vojny a označenia našej krajiny za nepriateľa zo strany Ruska takáto návšteva pôsobí ako slabosť, nie ako stratégia…dnešný krok považujem za facku slovenskej diplomacii a slovenskej zahraničnej politike.“
Nuž, takto sa vyjadril ten, ktorý nerozumie zahraničnej politike a celkovo diplomacii ale že absolútne. Ešte tá hus je pri pive na tom lepšie. Naozaj, ak sa niekto snaží pomôcť zastaviť nezmyselné zabíjanie, je to slaboch a dáva facku našej slovenskej diplomacii? Pán kolega Migaľ, nemali by ste radšej najskôr hamovať, aby ste sa neskôr neblamovali? Stojí vám to za to?
