Marián Kéry, predseda Zahraničného výboru SR a poslanec NR SR, na svojej sociálnej sieti pripomenul zopár faktov o prezidentskom kandidátovi Ivanovi Korčokovi.
Prinášame vám jeho vyjadrenie:
Slovenky a Slováci sa len o pár dní rozhodnú, kto bude ich prezidentom najbližších päť rokov. V sobotu 6. apríla sa ukáže, či si vyberú Ivana Korčoka, ktorý už desaťročia v politike a diplomacii vidí len a len vlastné záujmy.
Jeho zvolenie by vo svojej podstate bolo pokračovaním prezidentskej cesty Andreja Kisku a Zuzany Čaputovej, to znamená, cesty aktivizmu v prospech progresívnych a liberálnych politických prúdov, cesty proti Slovensku a jeho záujmom.
Prezidentskí kandidáti, ktorí sa dostali do druhého kola, nie sú si vonkoncom podobní (aj keď najmä Ivan Korčok vysiela v zúfalej snahe zvýšiť svoje šance signály, ako veľa ho s Pellegrinim spája). Už len to, že Ivan Korčok sa netají podporou pokračovania dodávok zbraní na Ukrajinu, znamená pokračovanie nezmyselnej vojny u našich východných susedov. Rovnako si vie predstaviť aj zrušenie práva veta v Európskej únii, čo považujem v oblasti zahraničnej politiky za absolútne protislovenský krok. Pri práve veta je zaujímavé aj to, ako nadradene sa Ivan Korčok stavia nad svojich potenciálnych oponentov. Podľa neho sa o zrušení práva veta vedú iba ,,krčmové reči”, nie intelektuálna a politická debata. Neuveriteľná bohorovnosť, z ktorej kričí, že on je ten ,,intelektuál”. A keby aj, život ho asi ešte nenaučil, že práve v tej podceňovanej ,,krčme” môže byť taký silný zdravý sedliacky rozum, ktorý ,,intelektuála” typu Ivana Korčoka schová do vrecka.
Martin Šimečka, otec šéfa progresívcov Michala Šimečku a známy slovenský liberálny novinár, sa vyjadril, že Ivan Korčok vraj môže zohrať kľúčovú rolu pri budovaní dôvery medzi liberálmi a konzervatívcami. V podstate len preto, lebo KDH-áci vraj boli prezieraví, nepostavili vlastného kandidáta a osvojili si Ivana Korčoka. Martin Šimečka patrí k novinárom, ktorým sa musí už aj snívať o tom, ako Korčok vyhral. A tak splieta nezmysly. Skúša pritom porovnávnať Ivana Korčoka so Zuzanou Čaputovou s tým, že ona tiež išla do funkcie s najlepším úmyslom zmieriť rozhádanú spoločnosť, ale nemohlo sa jej to podariť. Ako by aj mohlo, keď ju do boja o prezidentské kreslo nevyslal nikto iný, ako materská strana Progresívne Slovensko, v mnohých veciach až radikálne liberálna?
Od apríla 2020 do septembra 2022 bol ministrom zahraničných vecí vo vládach Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Boli to vlády, charakteristické najmä chaosom, bezradnosťou a amaterizmom, a aj hulvátskym správaním sa a vyjadrovaním jej členov. Spomínate si na nejakú reakciu Ivana Korčoka, z ktorej by sme videli, že mal odvahu ozvať sa a ak nie spájať, aspoň upokojovať rozdelenú spoločnosť? Nič také nebolo. Ale pri Ivanovi Korčokovi sa niet čomu čudovať.
Za 30 rokov ukázal, že bližšia je mu košeľa ako kabát, že to, čo ho vystihuje najlepšie, je správať sa lojálne k aktuálnym šéfom, respektíve k prípadným svojim spojencom. Publicistka Gabriela Rothmayerová v tomto smere správne poznamenala, že aj teraz počas kampane, keď Pellegriniho vulgárne verbálne napadol Igor Matovič, Ivan Korčok ani len necekol. To sa pritom pri každej príležitosti hrá na slušného.
Každý občan Slovenskej republiky, ktorý zvažuje, či by v druhom kole volil Ivana Korčoka, by si mal pred rozhodnutím spomenúť na viacero jeho krokov, z ktorých každý by ho mal diskvalifikovať v boji o prezidentský palác.
Ivan Korčok podporoval zaslanie obranného protivzdušného systému S-300, ako aj Migov na Ukrajinu, čím oslabil obranyschopnosť nášho štátu. Obhajoval zásahy USA v Iraku a v Srbsku bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, čím sa postavil aj za bombardovanie ľudí slovenskej národnosti žijúcich v Srbsku. To, aký je „demokrat“, ukázal napríklad vtedy, keď poslušne prevzal stanovisko USA, že za venezuelského prezidenta nepovažujú legitímne zvoleného Madura, ale opozičného Guaidóa.
Je stúpencom kolektívnej viny, navrhol zrušiť, a to bez rozdielu, vízový režim pre všetkých ruských občanov. Rozbíjal V4 útokmi na konzervatívne vlády, ktoré majú iný názor, ako Brusel či USA. Ako prezident by nemal žiaden problém podpísať zákon o registrovaných partnerstvách…Mám pokračovať ďalej?
Slovensko stojí pred dôležitou voľbou, ktorá rozhodne o tom, kto bude jeho prezidentom v nesmierne ťažkých časoch, a to najmä z hľadiska medzinárodnej politiky. Nie je jedno, kto sa stane našim budúcim slovenským prezidentom. Rozhodovanie je jednoduché. Peter Pellegrini určite nie je dokonalý. Ale to nie je ani nikto z nás. Pre Slovenky a Slovákov by však mal byť jasnou voľbou. Mojou bude určite.
