Poslanec NR SR a predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry k dosluhujúcej prezidentke Zuzane Čaputovej a o tom, že ju spriatelené média vykresľujú takmer ako sväticu:
Priznávam sa, že som pôvodne vôbec nezamýšľal venovať status odchádzajúcej prezidentke Zuzane Čaputovej. Ale po tom, ako sa mi dostalo do rúk štvrtkové vydanie Denníka N, som názor zmenil.
Akože titulku s podobizňou prvej ženy v prezidentskom úrade na Slovensku, to by sa dalo pri jej odchode ešte pochopiť. Ale venovať jej všetkých 16 (!) strán štvrtkového vydania, za to by sa nemusel hanbiť ani kórejský vodca Kim Čong-un. Keď k tomu prirátame oslavné ódy takmer v každom riadku, máme tu bodku za učebnicovým príkladom, ako sa buduje kult osobnosti. Denník N šiel v tomto smere príkladom celých päť rokov. Ale rovnako sa pridávali príležitostne aj ďalší, napr. Sme, aktuality.sk, Markíza a TV Joj…
Čerešničkou na tejto propagandistickej torte v N-ku je anketa ,,desiatok osobností verejného života na Slovensku”, ktoré mali odpovedať na ľstivú otázku, akou prezidentkou bola Zuzana Čaputová. Keďže z aktívnych politikov boli medzi ,,osobnosťami” len predsedovia opozičných parlamentných strán (okrem Igora Matoviča) a spolu s nimi ešte čerstvý europoslanec z Progresívneho Slovenska (materskej strany Zuzany Čaputovej) Ľudovít Ódor, keď medzi zvyšnými respondentmi boli ,,nezávislé osobnosti” ako Martin M. Šimečka, Ivan Mikloš, Ivan Korčok, Martin Bútora, Roman Samotný, Ján Mazák, Kristína Tormová, Daniel Bútora, Róbert Bezák a im podobní, ani neprekvapí, že jeden chválospev na Čaputovú striedal druhý.
Mierne vybočili hádam iba dvaja. Exprezident Rudolf Schuster, ale aj ten len veľmi mierne. Odvahu vystúpiť z tieňa nekritického adorovania ukázala jediná respondentka, právnička Eva Kováčechová, z ktorej odpovede citujem: ,,Zároveň si myslím, že bolo viac kritických momentov, keď sa jej (Zuzane Čaputovej) nepodarilo naplno využiť váhu svojho úradu a namiesto potrebnej ráznosti a jednoznačnosti sme zažili ticho, alebo nejasné postoje. Aj to prispelo k chaosu.”
Presne, súhlasím s pani doktorkou Kováčechovou. Zuzana Čaputová pôsobí uhladeným dojmom, ale – prezident by mal byť aj rázny. A ona takou nebola, najmä v situáciách, keď sa to vyžadovalo. Kde bola, keď sa tu útočilo proti slobode slova a vypínali sa nepohodlné weby? Prečo bola pani prezidentka ticho, keď vo väzniciach zomierali ľudia, keď si tu niekto robil pexeso, v ktorom si vyškrtával osoby, ktoré sa za veľkého prispenia vierolomných, pochybných kajúcnikov dostávali do väzenia len preto, lebo Smer?
Celkovo, postoje odchádzajúcej prezidentky počas covidu, ako sa nedokátala postaviť na stranu ľudí, proti obmedzovaniu ich slobôd, sú do neba volajúce. Vo veľkej miere je podpísaná pod chaosom, ktorý tu panoval za Matovičovej vlády.
A že bola na strane vtedajších vlád, Matovičovej, Hegerovej a Ódorovej, a najmä na strane (hoc po roku 2020 neparlamentnej) Progresívneho Slovenska, je nepopierateľným faktom. Stačí len jedna zmienka, o neobvyklom stretnutí desiatich vysoko postavených osôb štátu v jednej z budov Slovenskej informačnej služby, na ktorom sa hovorilo o tom, že vyšetrovanie niektorých veľkých korupčných káuz môže byť zmanipulované. V špeciálnej miestnosti, ktorú nie je možné odpočúvať, bol nový riaditeľ SIS Michal Aláč – nominovant Sme rodina, prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger (OĽaNO), predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík aj šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó. Dané stretnutie prebehlo v roku 2021. Čo na ňom robila táto naša ,,nezávislá” prezidentka?
A veru, dalo by sa pokračovať. Napríklad tým, keď pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie ocenila 28 osôb „ďakovnými medailami“. Veľmi presne jej ,,nestrannosť” v tomto prípade popísal publicista a poradca premiéra Eduard Chmelár: ,,Keď sa pozrieme na zoznam ocenených, zistíme, že Čaputová si opäť urobila zo štátneho ceremoniálu súkromnú párty pre progresívcov a vybraných kamarátov. Nad niektorými ocenenými zostáva rozum stáť. Veď čo povedať na medailu pre Rada Geista za jeho články o EÚ? Že mu ju vybavil jeho kamarát Ivo Štefunko? A zdôvodnenie pre Magdu Vášáryovú? Za to, že ako veľvyslankyňa vo Varšave vraj významne prispela k tomu, že nás Poľsko podporovalo vo vstupe do EÚ a NATO? To je vtip?“ Nuž, bola tam asi väčšina takýchto nominácií.
Nie, pri všetkom rešpekte, Zuzana Čaputová nikdy nebola nezávislou a nadstraníckou prezidentkou všetkých Slovákov. Vyšla z progresívneho tábora a vždy ho aj preferovala. Áno, bola navonok slušná, veď špinavú prácu za ňu vždy urobili iní – jej najbližšie okolie, politici a najmä médiá. Výsledkom jej ,,slušnosti” bol chaos najmä za Matovičovej a Hegerovej vlády.
O tom, ako oklamala nás, vtedajšiu opozíciu a predčasné parlamentné voľby vyhlásila až takmer rok po tom, ako prišla Hegerova vláda o dôveru v parlamente, radšej ani nespomínajme. Zadanie bolo pravdepodobne úplne jasné. Dať budúcej opore Progresívneho Slovenska, a možno aj ďalším potenciálnym liberálno-konzervatívnym tváram čas, aby si zvykli na politiku a trošku sa oťukali.
Nielen najmä progresívna opozícia, ale aj liberálne médiá v tom majú jasné. Čaputová bola, ako to napísal Jakub Ptačín, ,,láskavá, múdra a moderná”. Marek Adamov sa pridal ako hotový jasnovidec: ,,Raz budú v knižke dejepisu zapísaní aj Zuzana Čaputová aj Peter Pellegrini – na koho budeme spomínať v dobrom a kto bude spojený s temným obdobím, je už jasné.”
Treba ešte niečo dodať, keď je všetko jasné?
P.S. Po prečítaní si denníka N, budujúceho kult osobnosti, som nepotreboval čakať ani na dnešné záverečné oficiálne vystúpenie odchádzajúcej prezidentky.
