Marián Kéry, predseda Zahraničného výboru NR SR, sa na svojej sociálnej sieti vyjadril k prezidentským voľbám a reakciám po ich skončení:
O AROGANCII A PÝCHE PROGRESÍVCOV, O (NE)PRIJÍMANÍ PREHRY A O TOM, PREČO NEBOL KORČOK NEZÁVISLÝ KANDIDÁT
Chcem sa ešte raz krátko vrátiť k prezidentským voľbám. Mikuláš Dzurinda, ktorý sa nie vôbec prekvapivo ocitol na zozname hostí v bratislavskej Starej tržnici, kde na výsledky čakal so svojimi prívržencami Ivan Korčok, v reakcii na to, že vyhral Peter Pellegrini, v rozhovore pre aktuality.sk povedal: „Čakajú nás ťažké časy, to treba otvorene povedať.“
Keď som ten Dzurindov výrok zachytil v pondelok doobeda na profile aktuality.sk na sociálnej sieti, vôbec ma neprekvapil. Dzurinda a aj ďalší prominenti liberálnej a progresívnej kaviarne, ktorí prišli v noci zo soboty na nedeľu do Starej tržnice, brali jedine víťazstvo Korčoka. Ak by ho ten dosiahol, od nadšenia a pýchy by tú tržnicu hádam aj zbúrali.
No stal sa opak. A smutná liberálna časť Slovenska to komentovala v mnohých prípadoch tak lapidárne, ako generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj pod statusom k zmienenému Dzurindovmu rozhovoru. Machajova reakcia bola tak arogantná a drzá (zaslúžene za ňu aj schytal od mnohých ďalších ľudí vo vlákne pod ňou), že sa ani nečudujem, že som ju v pondelok večer pod spomenutým rozhovorom už márne hľadal. Asi oprávnene, z obáv, že to výrazne prehnal, bola zmazaná. Keďže som si v rýchlosti ráno neurobil screenshot, budem tie jeho slová aspoň parafrázovať: Nebojte sa pán Dzurinda, my múdri vydržíme, a hlúpa časť národa uvidí, keď nám v EÚ stopnú eurofondy.
Chápete to? Tak oni sú tak bohorovní a pyšní, že delia ľudí na tých „múdrych“, skupinu, do ktorej samozrejme podľa vlastného úsudku sami patria. A na hlúpych, kde hádžu každého, kto nemá rovnaký názor, respektíve, ako v tomto prípade, nevolil tak, ako by podľa ich názoru mal. To znamená hlúpy bol v tomto prípade každý, kto nevolil Korčoka.
Ako to hovorili už naši predkovia? Pýcha, peklom dýcha. Týmto liberálnym a progresívnym stúpencom akoby to bolo jedno. Čakali výhru, už sa chystali bujaro oslavovať „svojho“ prezidenta, už spriadali plány, ako pod Korčokovým vedením budú stupňovať tlak proti vláde Roberta Fica. Lenže, prišiel na psa mráz. Nevydalo.
Nevydalo z veľkej miery aj preto, lebo Ivan Korčok nebol nezávislý kandidát, hoc sa pri každej príležitosti k svojej údajnej „nezávislosti“ urputne hlásil. No, tak ako to vo svojom rozlúčkovom statuse na Instagrame napísala aj z jeho prehry frustrovaná Lucia Nicholsonová: „Mal si byť občiansky kandidát, Ivan. Ale myslím si, že si bol v prílišnom objatí lídrov opozičných strán, ktorí na tvojich mítingoch hovorili o potrebe nezávislosti prezidenta.“
Ivan Korčok sa po prehratom finálovom boji o prezidentské kreslo vyjadril, že je športovec a teda prehru prijíma. Jeho prvý prejav pred stúpencami, väčšinou členmi pravicových a liberálnych politických strán a celkovo liberálneho mainstreamu, bol však nesmierne sebaľútostivý. Vinu videl všade, len nie v sebe. „To vám nezabudnem,“ hrozil všetkým oponentom, na čele s Pellegrinim. Už tých pár minút po tom, ako si uvedomil, že zo sna o prezidentskom paláci nič nebude, ukázal, ako dobre sa Slovensku stalo. Ivan Korčok na štátnika jednoducho ešte nedorástol.
A platí aj to, čo napísal Denník Štandard. Prezidentská voľba má okrem hlavného víťaza, ktorým je Peter Pellegrini, aj ďalších. A síce SMER-SSD, ktorý vyhral nad Progresívnym Slovenskom. A SNS, ktoré v konzervatívnom súboji dostalo na lopatky KDH.