Manželka lídra skupiny IMT Smile Anna Tásler: Cestovať a objavovať je strašná závislosť

Novinárka a náruživá cestovateľka sa podelila s Dámskou jazdou o nevšedné zážitky zo svojich ciest. Kde je podľa nej úplný raj na zemi, kde nájdete najpríťažlivejších mužov a čo ju na Veľkú noc dojalo takmer k slzám?

Manželka speváka Ivana Táslera, Anna Tásler, spoznala ako chutí čaro nepoznaného a spolu so svojim životným partnerom podľahli objavovaniu nových miest. Cestovanie sa stalo jej najväčšou vášňou. Rovnako však má rada aj módu a hudbu, ktoré s cestovaním dosť súvisia

Dvadsaťdeväťročná Anna navštívila zatiaľ 42 krajín (podrobný zoznam nájdete tu ). Momentálne je aj s manželom na dvojmesačnej ceste po Ázii (Srí Lanka, Singapur, Vietnam, Kambodža, Filipíny, Japonsko). Na svojich cestách zažila mnoho nezabudnuteľných a niekedy priam neuveriteľných príhod. O niektoré z nich sa s nami podelila.

Čo bol podľa vás taký prvý stimul, že ste podľahli cestovateľskej vášni?

V prvom rade asi to, že som stretla človeka rovnako zapáleného pre cestovanie a spoznávanie nových krajín, ako som ja. Nie som natoľko odvážna, aby som si sama zbalila ruksak a odcestovala do neznáma, aj keď stretávam veľa i takýchto cestovateľov samotárov a majú môj rešpekt. Predsa len, s manželom sme už zohratá dvojka a je super, ak môžete zážitky okamžite zdieľať s niekým blízkym. Cestovať, objavovať a spoznávať nové miesta je strašná závislosť, mám za sebou vyše 40 krajín a ešte stále kopec cestovateľských snov.

S cestovaním súvisia aj moje veľké životné kroky… o ruku ma dnes už manžel požiadal v Ríme a svadbu sme mali v Austrálii. Svadobnú cestu sme absolvovali na Bali, kde som dostala šialenú alergickú reakciu a bolo „po líbánkách“ 🙂 . Odvtedy máme s manželom takú tradíciu, že vždy v období výročia svadby si to vynahrádzame a trávime ho niekde na cestách.

Kde ste sa cítili najlepšie a stretli najúžasnejších ľudí?

Úplný raj na zemi som našla na ostrove Taha’a vo Francúzskej Polynézii. Nie je ešte tak turisticky známy, miestnych obyvateľov sa vôbec nedotýka konzumný spôsob života, pestujú si vanilku, ovocie… Napriek tomu, že hovoria francúzsky a ja neviem týmto jazykom ani zaťať, sme sa vždy nejako dohovorili, ako sa vraví: rukami, nohami… Náš, dnes už priateľ, Roberto tu prenajíma pár chatiek pri pláži a priamo pri jeho móle je úžasný koralový útes, zatiaľ najkrajší na šnorchlovanie, aký som kedy videla.

Zlákala vás nejaká krajina natoľko, že ste tam rozmýšľali zostať žiť?

To je u nás doma celkom častá téma. Dlhodobo u mňa vedie Austrália, tá má hádam všetko, čo si môžem pre spokojný život priať. Príjemnú klímu, more, krásne pláže, pohodovú atmosféru. Je to vyspelá krajina, mestá na pobreží sú moderné, no zároveň má takmer nepoškvrnené oblasti vo vnútrozemí. Ľudia sú voči prisťahovalcom veľmi otvorení. Strávila som tu dovedna pol roka a zakaždým som sa tu cítila ako doma.

Ktorá krajina vás naopak najviac sklamala oproti vašim očakávaniam?

Môj prvý kontakt s Áziou pred rokmi nebol práve najlepší. Ale priznávam, bolo to aj mojou nevedomosťou. Nevedela som, do čoho idem a čo mám očakávať. V Indonézii i Thajsku ma šokoval ten neporiadok, zmätok, chaos na uliciach i v doprave. Okrem toho som na Bali dostala strašnú alergickú reakciu, dodnes netuším z čoho, čo môjmu dojmu tiež príliš neprospelo. Vždy som si však vravela, že musím dať Ázii druhú šancu, už s poznaním, ktoré som po prvej návšteve nadobudla. A oplatilo sa. Momentálne som už 2 mesiace v Ázii a sú miesta, na ktoré nedám dopustiť.

Na akom najkurióznejšom mieste ste nocovali?

Práve pred pár dňami sme strávili pár nocí v Kyote, ubytovaní v tradičnom japonskom ryokane. To je tá izba, ktorú poznáte z japonských filmov, s posuvnými papierovými stenami, prízemným stolíkom uprostred a „stoličkami“ bez nožičiek. Sedeli sme na zemi, pili zelený čaj a vždy podvečer niekto prišiel, stôl odsunul, položil na zem matrace a na tých sme prespávali, vraj ako praví Japonci 🙂 . Alebo v austrálskom meste Coober Pedy sme nocovali v starej banskej šachte. Býva tam tak horúco, že domy, hotely, aj obchody v celom meste majú vytesané do skál, kde sa dá aspoň ako-tak schladiť a ukryť pred slnkom.

Aký bol váš najneuveriteľnejší alebo najkrajší zážitok a kde to bolo?

Mesiac sme aj s Ivanom študovali na Waikiki na jazykovej škole a zdokonaľovali si angličtinu. To bolo priam neuveriteľné, hlavne pre môjho manžela, keďže ja som len pred pár rokmi štátnicovala a študentské časy mám ešte živo v pamäti. Po rokoch si opäť ráno zbaliť ruksak, desiatu, ísť do školy a potom sa rozhodovať, či si najskôr spravíme domáce úlohy a potom pôjdeme na pláž, alebo naopak 🙂 .  Stretli sme tam veľa skvelých ľudí, s ktorými sme doteraz v kontakte. So spolužiakmi, ale i učiteľmi, ktorí boli naši rovesníci, sme trávili čas nie len v škole, ale aj popoludnia na pláži, robili si barbecue v parkoch, chodili na výlety a po večeroch na drink do barov. Bol to jednoznačne jeden z najlepších mesiacov v mojom živote.

Čo vás naposledy na vašich cestách dojalo k slzám a naopak rozosmialo?

Filipíny som navštívila počas Veľkej Noci. V dedinke, kde sa vždy na Veľký piatok nechávajú ľudia pribiť na kríže po vzore Ježiša Krista, bola veľmi zvláštna, až dojemná atmosféra. Keď som na chvíľu zabudla, že som novinárka, zložila fotoaparát a vnímala naplno celé to dianie naokolo, nie len cez objektív, mala som na mále. Naopak, hneď na druhý deň v Manile sme stretli chalana, tanečníka, ktorý spolupracoval napríklad aj s Madonnou. Vzal nás do svojho tanečného štúdia, kde sa venuje malým deťom, ktoré by sa inak túlali po uliciach. Učia sa tam angličtinu a breakdance. Tam som sa veľa nasmiala, decká nám tancovali, predvádzali sa… tam bolo veľmi veselo.

Plánujete sa s Ivanom niekedy usadiť a mať rodinu?

Ale áno. Obaja to už začíname cítiť tak, že veci, čo sme chceli ešte stihnúť ako bezdetní, sme stihli a prichádza čas zaoberať sa aj touto otázkou 🙂 Neviem ale, či by som to úplne nazvala usadením sa. My už asi navždy ostaneme takí dobrodruhovia, čo doma dlho neobsedia, je to životný štýl, ktorý sa nám páči. A k tomu by sme chceli viesť raz aj naše deti. Stále viac si na cestách všímame páry, ktoré cestujú s deťmi, ako to zvládajú na letiskách a pod. A vidíme, že sa to dá. Verím, že aj my to raz zvládneme.

Zopakovali by ste si znovu svadbu v Austrálii?

Určite. Bol to krásny okamih. Veľmi jednoduchý, no romantický obrad. Žiadne extrémne prípravy pol roka či rok vopred. Presne to sa nechcelo nikomu z nás absolvovať, preto sme sa rozhodli pre svadbu v Austrálii, kam sme už mali vopred naplánovanú trojmesačnú cestu a kúpené letenky.  Oddávala nás celebrantka na pláži priamo pred naším prenajatým domom v našom obľúbenom mestečku Byron Bay. Celé sa to nieslo v pohodovej atmosfére a všetko to vybavovanie a papierovačky okolo toho, lebo mať právoplatný sobáš v cudzine je trochu proces, stálo za to.

Kde sú najpríťažlivejší muži? 🙂

To je veľmi subjektívne. Ale pre mňa asi Austrálčania. Obzvlášť surferi, haha. Pôsobia tak trošku nedbalo, akože „vôbec sa nestarám, ako vyzerám“, ale pritom je jasné, že o seba dbajú a dlhšie vlasy či strnisko sú premysleným ťahom. Veľmi štýlových mužov, ktorí sa naozaj super obliekajú, stretnete vo všetkých metropolách – v Paríži, New Yorku, no najnovšie ma úplne dostal štýl obliekania mladých v Tokyu. Tí majú módu v malíčku.

Kde stretnete podľa vás najkrajšie a najvkusnejšie oblečené ženy?

Veľmi príjemne ma prekvapili ženy na karibskom ostrove Curacao pri pobreží Venezuely. Tie boli naozaj krásne, mali veľmi pekné črty tváre, boli vkusne oblečené, ich tradičný odev hýril farbami a nad ich vlasmi som doslova híkala. Každá jedna mala vrkoče poprepletané do komplikovaných účesov. Nevedela som sa na ne vynadívať.

Akú módu preferujete vy? Čo si nikdy nezabudnete pribaliť na cesty?

Ja som taký módny chameleón. Kombinovanie oblečenia považujem za hru, ktorá nemá presné pravidlá. Ak si to príležitosť vyžaduje, rada sa oblečiem aj do elegantných šiat, milujem opätky a celkovo som dosť závislá na topánkach.  Z každej cesty sa snažím priniesť si na pamiatku aspoň jedny. Ale najradšej dopĺňam pohodlné oblečenie nejakými výraznejšími či netradičnými prvkami. Najlepšie a najoriginálnejšie kúsky som si vždy nakúpila na cestách. Zbožňujem sa motať po Melrose Avenue v L.A. či štvrti Harajuku v Tokyu. A v kufri mi nikdy nesmú chýbať plavky a v kozmetickej taške pleťové masky. Tie sú mojou prvou pomocou po slnení na pláži, i po dni strávenom v rušnom a prašnom veľkomeste.

Aké miesto na Zemi by podľa vás mal navštíviť každý náruživý cestovateľ?

Ak máte radi históriu a pamiatky, v Európe jednoznačne Rím. To mesto môžete navštíviť stokrát a vždy objavíte niečo nové, čo vás nadchne. V Ázii zase kambodžský úžasný chrám Angkor Wat. Milovníci pláží a pohodovej surferskej atmosféry si prídu na svoje na Havaji. A ak veľkomesto plné nekonečnej zábavy, tak Las Vegas. Tam som napríklad ja zažila najlepšiu silvestrovskú párty svojho života 🙂 .

Kde ste práve teraz a čo vás čaká v najbližších dňoch?

Pomaly sa blíži ku koncu náš dvojmesačný „asiatrip“, ktorý začal na Srí Lanke, pokračoval v Singapure, Vietname, Kambodži, Filipínach a momentálne sme v Japonsku. Zážitky z týchto, ale aj iných ciest, pravidelne píšem na svoj blog TraFaM, ktorý je tiež plný zaujímavých fotografií. Ak sa vám páči, môžete ho podporiť tiež v súťaži Bloger roka, do ktorej som svoj blog tento rok prvýkrát prihlásila 😉 Všetko nájdete na mojej stránke www.trafam.net, alebo instagrame@annatasler. O pár dní odlietame z Tokya späť domov, na Slovensko. Prvé, čo urobím po návrate, bude, že navarím bryndzové halušky, o ktorých sa mi už, po všetkej tej ryži a rezancoch, aj sníva. Dlho sa však doma neohrejem, necelé dva týždne po návrate vyrážame s priateľmi do Californie na jeden z najväčších hudobných festivalov Coachella. Lístky naň sa na webe vypredali asi za hodinu, no my sme to stihli a už sa tam vážne neviem dočkať.

Zhovárala sa Milota Mezeiová