Vernisáž: Andreja Rudavského, Márie Rudavskej, Stanislava Kiču, Martina Borodáča, Ondreja Rudavského, Jany Brisudovej, Jacqueline Rudavskej, Andreja Augustína a Theresy Rudavskej
Hudobný Hosť : Jakub Ursiny a Teatro FATAL, Adam Nádler
Info o vernisáži:
Na okraji Bratislavy pod starými vysokými stromami exituje kúzelné miesto plné majestátnych nádherných umeleckých diel.
Kedysi dávno tam bolo obyčajné zemiakové pole. Kúpil ho sochár Andrej Rudavský a spolu s manželkou, textilnou výtvarníčkou a tiež sochárkou Máriou Rudavskou, na ňom vybudoval architektonicky impozantný dom, záhradu a ateliér. Obaja títo významní umelci už tvoria svoje diela v umeleckom nebi, v ich poslaní však pokračuje syn Ondrej s manželkou Jacqueline.
Ondrej je multižánrový umelec. Venuje sa filmovej réžii, animácii, sochám, šperkom, ilustráciám až po videoinštaláciu, Jacqueline je umelecká šperkárka.
Už tretí rok pracuje na svojej knihe Only strong women wear big jewelry, Len silné ženy nosia veľké šperky.Priatelia sa so známou slovenskou sochárkou Janou Brisudovou a jej partnerom tiež umeleckým sochárom Stanom Kičom.
Práve táto štvorica prišla s myšlienkou prezentovať v záhrade Rudavských umenie a už tretí rok realizujú vernisáž s impozantným názvom Magic Garden – Magická záhrada.
Takmer 200 pozvaných hostí mohlo obdivovať diela 9-tich významných slovenských umelcov. Okrem spomínaných, vystavovali svoje diela aj akademickí maliari Martin Borodáč a Andrej Augustín. Ten po skončení vernisáže povedal: „Bolo to ako sladký, cucavý cukrík. Dlho sa vám v ústach rozpúšťa a nakoniec sa zmenší a úplne zmizne. Ale tá úžasná a opojná chuť, vo vás stále zostáva.”
Nechýbali ani hudobní hostia Kubo Ursiny a teatro FATAL a talentovaný operný spevák Adam Nádler. Vernisáž moderovala scenáristka a režisérka Oľga Záblacká.
Rovnako ako minulý rok, ani tentoraz si podujatie nenechali ujsť:
Robo Jakab s manželkou Ankou Jakab Rakovskou, Wanda Adamik Hrycová, Lucia Siposová, Danica Jurčová, Martin Fefe Žúži zo skupiny Hex,Tomáš Drucker či speváčka Jana Andevska. Obdivovať umenie svojich priateľov však prišli tentoraz aj Thomas Puskailer s manželkou Abbie, Silvia Šuvadová či Maroš Kramár,
Moderátorka Oľga Záblacká v úvode povedala pár slov o Ondrejových rodičoch. Jeho mama Mária bola blízkymi vnímaná ako krásna éterická bytosť milujúca a ochraňujúca svoju rodinu a všetko dobré na Zemi. Jedným z jej typických diel bola soška anjela s vtáčou hlavou. Na vernisáži svoju tvorbu predstavila aj najmladšia z rodu Rudavských, jej vnučka Theresa. Oľga jej položila otázku, či nemá pocit, že podobná energia ako z “Marienky,” ( len tak ju všetci volali) vyžaruje aj z nej, že ju skrátka v niečom pripomína.
Vnučka známej výtvarníčky skromne poznamenala, že nik nemôže byť taký dobrý, ako bola jej stará mama, že kompliment jej síce môže lichotiť, ale Marienka bola jedinečná a jej láskavosť neopakovateľná.
Množstvo komplimentov na svoju tvorbu dostala aj sochárka Jana Brisudová. Anka Jakab Rakovská si obľúbila jednu z jej sôch a povedala, že je “do nej”… 🙂 A hoci Brisudovej skladal komplimenty aj “božský” Karel Gott, ju najviac teší povzbudenie od partnera Stana Kiču.
Jana sama obdivuje jeho sochársky kumšt a preto ak niečo z jej tvorby pochváli, povzbudí ju to. Prirodzene, že to príliš najavo nedáva. Trochu hrdosti a tajomnosti svedčí každej žene a umelkyni zvlášť.
Jedným slovom však dodáva, že vie byť aj poriadne kritický.
Tak ako medzi nimi existuje iskra v láske, iskrí to aj pri výmene názorov na umeleckú tvorbu jedného i druhého.
Ako to už na podobných vernisážach chodí, víno tieklo potokom, chutné miešané nápoje a intelektuálne diskusie o vystavených exponátoch sa zakrátko zmenili na nespútanú zábavu.
Najskôr to vyzeralo tak, že atmosféru pokazí vytrvalý dážď, ktorý neustal ani do rána!
Nestalo sa. Dámy siahli po klobúkoch a nepremokavých plášťoch, páni zdvorilo držali dáždniky a nikomu ani nenapadlo Magickú záhradu opustiť. Vzniklo zopár nových priateľstiev a umelci prišli o niekoľko svojich obľúbených diel, pretože niektorí zberatelia umenia boli skrátka neodbytní.
Video socha Ondreja Rudavského, ktorú jeho kamarátky súkromne nazývajú Vesmírna sova, alebo Galaktická mačka, však zostala na svojom mieste.
Autor sa jej totiž v žiadnom prípade nemieni vzdať.
Magické dielo tak zostane v magickej záhrade a bude sa tešiť opäť o rok na obdivné pohľady ľudí, ktorým učarilo umenie. Už teraz sa všetci tešia na Magic Garden 2001.
Informácie o umelcoch:
1.Andrej Rudavský sa narodil v Poľskej Hornej Posade. Vysokú školu umeleckého priemyslu vyštudoval v Prahe. Bol jedným zo zakladateľov legendárnej Skupiny Mikuláša Galandu a zakladal aj Sochárske sympózium vo Vyšných Ružbachoch. Vrámci medzinárodných sochárskych sympózii realizoval početné monumantálne práce napríklad v Rakúsku, Nórsku či v Japonsku. V roku 1972 ho spolu s ďalšími galandovcami vylúčili zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov a zničili jeho 7 exteriérových sôch. Nasledoval tiež zákaz oficiálnych výstav a nákup jeho diel do zbierok galérii. Andreja neprinútilo nič ohnúť chrbát pred komunistami. Jeho tvorba bola slobodná, majestátna. Špecifický náboj, energia a nadhľad jeho diel hlboko emocionálne zasahujú každého, kto miluje umenie. Socha Andreja Rudavského Vierozvestovia stojí pred budovou Organizácie spojených národov v New Yorku.
2. Diela poprednej textilnej výtvarníčky, sochárky a maliarky Márie Rudavskej boli inšpirované ľudovým umením, ale tiež dávnymi mýtmi. Aj ona sa zamilovala do sôch z bronzu a hliny. Kurátorka Mária Horváthová o nej napísala: „V jej tvorbe dominoval archetyp Ochrancu, alebo povedzme anjela strážneho.Bytostne túžite mať takého ochrancu. Schúliť sa, pokorne skloniť a zveriť pod ochranu vyšších bytostí. Veriť, že ochrancovia krídlami odháňajú všetky zlé sily a ich perute sa vás budú zľahka dotýkať a brániť odhodlane a vytrvalo. Ženskému srdcu je to nesmierne blízke, typické. Rodovým poslaním je držať ochrannú ruku nad celou rodinou, bdieť, starať sa o dobro všetkých. Jej diela definuje skromnosť, pokora a sila pravekého mýtu, kultivovane prenesená do moderného umenia. Anjel ochranca, štíhla subtílna postava s vtáčou hlavou vyžarujúca mystickú silu.” Tvorba Márie Rudavskej je zastúpená v zbierkach okrem slovenských a českých galérií aj v Austrálii, Japonsku, Kanade, Kórei, Rakúsku, USA a vo Vatikánskych zbierkach.
3. Ondrej Rudavský
V štyroch rokoch vyrábal drevené zvieratká a v ôsmich nakrúcal 8mm filmy. Zo zázračného dieťaťa vyrástol maliar, sochár, ilustrátor, šperkár, fotograf, režisér, grafik, kostýmový výtvarník, animátor… Cíti sa komfortne v pestrofarebnej palete umeleckých žánrov od filmu, animácie až po videoinštaláciu. Svojim originálnym rukopisom vytvára priestory plné hypnotických snových a sureálnych svetov. Ondrišove diela boli prezentované v mnohých prestížnych svetových galériach, múzeách a na filmových festivaloch.
Jeho umelecké animované videoklipy získali prestížne ocenenia ako napríklad MTV awards, Golden eagle award, či nomináciu na Gramy.
Spolupracoval s mnohými svetovými, ale aj domácimi hviezdami.
4. Jacqueline Rudavsky– Slovenská umelecká šperkárka, ktorá začala tvoriť v Kanade a šperky prezentovala vrámci impozantných módnych prehliadok.
Pracovala s rôznymi materiálmi. Počas života v NEW Yorku a v LA to boli aj rôzne odpadové materiály, drôtiky, skrátka, čo bolo na dosah bez finančného zaťaženia. Jacqueline učaril tiež kameň a bronz. Vrámci spolupráce s galériou Sculptures to wear vystavovala v USA, ale tiež v Japonsku. Už tretí rok pracuje na knihe Only strong women wear big jewelry/ Len silné ženy nosia veľké šperky. Do jej šperkov sa doslova zamilovali mnohé známe slovenské ženské osobnosti.
5. Jana Brisudová– študovala súkromne keramiku v ateliéri Edity Gregorovej Adamovej a sochársku techniku a kompozíciu v ateliéri Tibora Bártfaya. Venuje sa najmä bronzovej soche. Poeticko lyrické tvaroslovie, čisté línie plynulých štíhlych tvarov, veľkoryso modelované objemy a dynamické gestá sú základnými prvkami jej sochárskej reči. Metaforu a silný epický náboj nachádzame v antických motívoch, figurálnych kompozíciách, aktoch, ale i v zvieracích postavách, či húfoch rýb.
Je to však najmä postava ženy, ktorá sa pre Janu Brisudovú stala stelesnením veľkých tém z histórie, mytológie, poézie a hudby. Tajomne tlmočí najvnútornejšie pocity a stavy duše a mysle súčasného človeka.
6. Stanislav Kiča – absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave sa venuje komornej a monumentálnej sochárskej tvorbe. Pracuje najmä s kovom v rozmanitých podobách a jeho osobitú sochársku reč charakterizuje redukcia tvarov až na hranicu archetypu, kontrast rozmanitých materiálov a štruktúr, striedanie odlievaného a zváraného kovu, ktorý spája s nájdenými predmetmi a kamennými neopracovanými solitérmi. Kičove poetické pôsobivé komorné diela prinášajú presvedčivú symboliku a nezvyčajnú sochársku metaforu, ktorou autor otvoril brány k zabudnutej atmosfére dávnych čias, keď človek a príroda boli v dokonalej jednote.
7. Andrej Augustín– študoval na legendárnej šupke, absolvoval tiež štúdium na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe (oddelenie propagačnej grafiky a plagátu). Venuje sa maľbe, grafike, ilustrácii, maľbe na porcelán a keramiku a tiež medzinárodnému umeleckému projektu Textile Art of Today, ktorého je riaditeľom a v súčasnosti pripravuje už 6. ročník. Má za sebou viac než 60 samostatných výstav doma aj v zahraničí. Vedie kurzy kreslenie pre študentov, ale tiež pre dospelých!
Pred dvomi rokmi mal výstavu s názvom Miluj ma hryz ma, podľa piesne Deža Ursínyho!
8. Martin Borodáč– O Martinovi Borodáčovi Ivan Melicherčík napísal: „Patrí k pozoruhodným postavám slovenského maliarstva. Je rýdzim solitérom a nepochodí nikto, kto by sa ho usiloval zaradiť do niektorého z tunajších prúdov, trendov, či výtvarnej skupiny.“ Po ukončení ŠUPKy, strávil 6 rokov na štúdiách monumentálnej maľby na Surikovovej výtvarnej akadémii u prof. Koroleva v Moskve. Žije a tvorí v Bratislave.
9. Theresa Rudavsky
Po ukončení súkromnej umeleckej školy animovanej tvorby pokračovala v štúdiu vizuálnych efektov na VŠMU.
Vyskúšala si aj štúdium fotografie na pražskej FAMU a bude pokračovať na VŠMU.
Svoj prvý film s názvom Robotík vytvorila ako 5 ročná.
Imponovala jej stará technika, pomocou ktorej robila multiexpozície. Svojou fotografiou inšpirovala Kuba Ursíniho k názvu pre svoj druhý album Kolmica a jej fotografiu si vybral ako cover.
