BRATISLAVA 27. februára 2017 (DJ/PR) Hry sú dôležitou súčasťou ľudského života, keďže majú významnú úlohu vo vývoji psychiky. „Mnohé historické pramene dokazujú, že hrami sa ľudia zabávali už veľmi dávno. A nielen to, v starovekom Ríme sa stali súčasťou výchovy a vzdelávania. Do pedagogickej sústavy ich zaradil samotný Ján Amos Komenský, ktorý sa im venoval aj vo svojich dielach,“ hovorí Jana Karásková zo spoločnosti Piatnik Praha, ktorá vyrába mnohé celosvetovo obľúbené spoločenské hry.
Nie je hra ako hra
Rodičia musia vymýšľať stále nové a nové spôsoby, ako svoje zvedavé ratolesti zabaviť a pritom ich naučiť aj ďalším zručnostiam. Nemecká psychologička Charlotte Bühlerová rozdelila hry do troch kategórií. Do prvej patria tzv. funkcionálne hry, ktoré sa zakladajú na činnostiach spôsobujúcich dieťaťu radosť. Do ďalšej kategórie patria hry fikcionálne, to je napríklad hra na lekára a chorého. Tie napomáhajú rozvoju intelektových funkcií v rámci spoločenskej činnosti. Posledná kategória zahŕňa konštrukčné hry, ktoré podporujú rozvoj jemnej motoriky, pozornosti, trpezlivosti a vytrvalosti. Dieťa v nich realizuje svoje momentálne nápady, ale aj vedomosti, schopnosti a zručnosti a zároveň si ich aj rozvíja.
Hry v úlohe učiteľa
Zaradenie hier do výchovného a vzdelávacieho procesu môže výrazne pomôcť pri vysvetľovaní a upevňovaní učiva u detí. Pri tvorbe takýchto vzdelávacích hier spolupracujú aj psychológovia a pedagógovia, aby dokázali deti zaujať a predovšetkým rozvíjať zručnosti, ktoré by mali deti v danom veku ovládať.
Podľa uznávaného slovenského psychológa Mirona Zelinu sú pre ľudskú motiváciu hnacím motorom city, ktoré majú významnú rolu práve v didaktickej hre. Didaktická hra má tiež výrazný vplyv na rozvoj poznávacích funkcií žiaka, ktorý tak získava zručnosti pri riešení rôznych problémových situácií. Dieťa je nútené rešpektovať pravidlá hry, čo podporuje jeho socializáciu. Má tak možnosť spoznať svoje vlastné schopnosti a porovnávať ich so schopnosťami svojich spolužiakov. Pre rozvoj detskej emocionalizácie majú osobitný význam súťažné hry. Na jednej strane pri nich musia byť deti v maximálnom nasadení, na druhej strane je dôležité u nich pestovať zmysel pre „fair play“, a tak ich učiť zvládať prehru či vyjadriť úctu k tomu, kto ich porazil.
Hra dokáže deti aktivizovať, udržať ich záujem či dosiahnuť u nich vyšší výkon. A to všetko sa deje u detí spontánne. Kolektívne hry ich spájajú, no zároveň poskytujú možnosť vyniknúť a prebúdzajú v nich sociálne cítenie. „Zásadou hry je dodržiavať jej pravidlá, hrať čestne, naučiť sa prijímať porážky i víťazstvá. Kto sa tomu naučí v hre, ľahko to potom dokáže i v živote,“ dopĺňa Jana Karásková.
Jednoduchej matematike, rozoznávaniu tvarov a farieb a rozvoju slovnej zásoby sa deti dokážu učiť aj prostredníctvom spoločenských hier. Napríklad matematická hra Numerabis precvičuje pamäť a kombinačné schopnosti. K správnemu vyriešeniu matematickej úlohy totiž musíte odkryť dve, niekedy aj tri doštičky s číslami. „K rozvíjaniu logického myslenia veľmi dobre slúži hra Club 2%, ktorá je určená pre deti od štyroch rokov a minimálny počet hráčov je jeden, takže si dieťa vie hru zahrať aj samo, ale aj s kamarátmi alebo rodičmi,” dopĺňa opäť Jana Karásková. Zaujímavosťou tejto hry je, že tí, ktorí vyriešia všetkých 84 úloh, budú patriť k dvom percentám populácie, ktoré takéto hlavolami zvládnu.
