O nás samých, o živote, o našich hodnotách.
Vďaka láske niekedy prídeme na to, že veci sú iné, než sme si mysleli. Vďaka nej sme často ochotní zabudnúť na vlastnú zraniteľnosť a vydať sa odvážne so srdcom na dlani ústrety svojmu osudu.
Láska nám dáva silu riskovať aj zranenia a bolesti.
Pretože tušíme, že bez odvahy vyjsť v ústrety tomu druhému, by sme nezažili tú nádheru a krásu okamihu, keď sa dve srdcia spoja.
Kvôli tomu stojí za to riskovať.
Kvôli tomu stojí za to byť odvážny.
Odvaha neznamená nemať strach.
Odvaha je mať strach a napriek tomu to urobiť.
Aj za cenu, že podáme ruku a strávime hoci len sekundu v agónii, či ju ten druhý prijme.
Aj za cenu, že zaklope na niečie srdce a nebude nám otvorené.
Ale nikdy nebudeme musieť ľutovať, že sme neurobili to, čo nám napovedalo naše srdce.
Či už ten druhý naše srdce prijme alebo nie, ten krok, ktorý mu urobíme ústrety, je na nebesiach prijímaný ako náš najvyšší čin lásky a tiež za to ocenený zvláštnym darom.
Už len tým, že milujeme, sa naše srdce otvára nekonečnej a nepodmienenej Božej láske a tá nám lieči zranenia a bolesť na všetkých úrovniach.
A to všetko preto, aby sme nakoniec prišli na to, že môžeme dať komukoľvek dar lásky a nechať to plynúť len tak bez očakávania, že nám ju vráti …
