Koniec roka nie je len synonymom bujarých osláv a svetelných šou. Väčšina z nás akosi prirodzene bilancuje uplynulý rok, ktorý už za pár hodín bude len minulosťou. Pre niekoho je rok 2018 len ďalšie číslo. Niekto ho zasa vníma ako nový začiatok plný predsavzatí, ktoré vyprchajú skoro tak rýchlo ako promile zo Silvestra. Buďme k sebe úprimní. Dlhšie nám vydržia nadbytočné kilogramy z vianočného prejedania sa a vysedávania pred televízorom ako tzv. novoročné predsavzatia. Preto na ne zabudnime a radšej sa obzrime aspoň na malú chvíľu späť. Aký bol váš rok 2017?
Opísať celý rok len pomocou dvoch slov sa na prvý pohľad zdá byť jednoduché. Keď som sa však zamyslela, ktoré – zo širokej škály našej slovnej zásoby – by dokázali najlepšie vystihnúť môj rok 2017, zaváhala som. Vybrať len dve, tie najviac rezonujúce? Dá sa to vôbec? Po pár minútach a nejasných uvahách som radšej schytila vôdzku a išla s mojím psíkom na prechádzku. Nič mi totiž nedokáže tak vyčistiť hlavu a urovnať myšlienky ako čas strávený s mojím chlpatým labkáčom.
Zmena
Toto slovo ma napadlo už na konci ulice. Celý môj rok 2017 sa niesol v znamení zmien, a to v osobnej i pracovnej sfére. Za 10 rokov sa v mojom živote neudialo toľko zmien ako v tomto roku. Áno, po minulé roky som zoštátnicovala, dokončila doktorandské štúdium a nastúpila do práce. Všetko sa však akosi nieslo v jednej línii, ktorá vo mne nevyvolávala pocit veľkých zmien. Tento rok som sa rozhodla ukončiť jednu veľkú kapitolu môjho života a premeniť koníček na obživu. Realita, ktorá ma zasiahla, bola najskôr skreslená a príliš ružová a ja som vtedy ľutovala čas, ktorý som premrhala, kým som sa odhodlala k tomuto kroku. Dnes viem, že som urobila dobre, keď som tak učinila. Ak by som to urobila hneď po škole či nebodaj ešte skôr, určite by som to vzdala. Vyspelosť, ktorú vám dajú len odžité roky, sa totiž nedá naučiť zo stránok kníh.
V priebehu pár mesiacov sa môj život úplne zmenil.
Do toho prišlo sťahovanie z bytu, ktorý som 12 rokov nazývala mojím domovom. Osamostatnenie sa, ktoré ma desilo i privádzalo do vytrženia. Nasledovali pády, tvrdé nárazy i poučenia, ktoré mi život uštedril. Dnes však viem, že neľutujem zmeny, ktoré sa mi v živote udiali. Každá jedna ma niečomu priučila, a tak to má byť.
Život je o zmenách, ktoré nás formujú.
Vytrvalosť
Slovo, ktoré akosi prirodzene išlo ruka v ruke so zmenami v mojom živote. Neraz som mala veľkú chuť sa vzdať. Pozná to asi každý, dostanete nesmierne nutkanie zbaliť si kufor a utiecť… Hocikam. Niekam, kde vás nepoznajú, kde hovoria rečou, ktorej vlastne ani nerozumiete, pretože aspoň na malý okamih chcete mať pokoj. Ten je pre mňa veľmi dôležitý. Dá sa povedať, že je akousi alfou a omegou v mojom živote. Znamená rovnováhu, ktorú potrebujem, aby som dokázala veci vychutnávať a mala pocit, že niekam smerujem.
„Som na teba hrdá, že sa nevzdávaš,“ presne túto vetu mi len pred pár dňami povedala moja mamina. Pousmiala som sa a odvetila: „Nevzdám sa, takú radosť nikomu neurobím.“
Vďačnosť
Tajný žolík, ktorý si aj napriek tomu, že nedodržím pravidlá, dovolím vytiahnuť. Veď pravidlá sú od toho, aby sa porušovali, no nie?
Som vďačná za každý jeden deň roka 2017. Za tie krásne, ktoré mi dávali silu prežiť tie ťažké. Ale najmä za osoby v mojom živote. Sú to ľudia okolo mňa, ako aj tí, ktorí sa už v mojom živote nenachádzajú, ale dali mi do vienka niečo, čo ma priviedlo až sem. Na stránky magazínu pre odvážne ženy. K snahe rozbehnúť projekt venovaný všetkým kreatívnym dušiam, ktoré si chcú splniť svoje sny. K túžbe obývať raz police v spoločnosti slávnych autorov…
Ďakujem mojej mamine, žene, ktorá mi dala nielen život, ale obetovala mi i ten svoj a čo viac, ani raz to neoľutovala.
Ďakujem mojej sestre, mojej dvojičke a spriaznenej duši, ktorá je aj napriek nepochopeniu okolia o dva roky staršia.
Ďakujem môjmu otcovi, ktorý mi dal možnosť rásť.
Ďakujem mojej šéfke, ktorá mi dala šancu a verila vo mňa.
Ďakujem mojim kamarátom za dni plné smiechu.
Ďakujem môjmu psíkovi, že mi prežiari aj tie najtmavšie dni.
Posledné ďakujem venujem osobe, ktorá mi dala najviac, aj keď to asi ani sama netušila. Ďakujem môjmu starému otcovi, ktorý už dlhé roky žije len v mojom srdci, myšlienkach či na stránkach, ktoré zveľadil svojimi krásnymi kresbami a básnickým umením. ĎAKUJEM ti, že si mi dal dar slova, fantáziu a dušu, ktorá ma núti plakať i smiať sa spolu s mojimi postavami. Ďakujem ti, že si mi dal zmysel života…
Buďme vďační za tento rok a verme, že ten ďalší bude zasa o kúsok lepší.
Z celého srdca vám želám, nech sa vám splnia všetky sny a každý jeden deň máte dôvod povedať: ĎAKUJEM.
S láskou,
Vaša Monika ♥
