Poslanec NR SR a predseda Zahraničného výboru SR Marián Kéry o aktuálnej politickej situácii na Slovensku: O Korčokovi, bubákoch v Progresívnom Slovensku a nekritických liberálnych médiách a umelcoch
Progresívci v opozícii, za výdatnej pomoci liberálnych médií, sa už niekoľko dní tešia z výsledkov prieskumov preferencií politických strán a z toho, že Progresívne Slovensko sa v nich dostalo tesne pred našu stranu SMER-SSD a že do PS-ka vstúpil neúspešný prezidentský kandidát Ivan Korčok.
K tomu všetkému bola pridávaná aj nezdravá adorácia propagandistického dokumentárneho filmu o prezidentovaní Zuzany Čaputovej, tiež političky s progresívnou DNA.
Vrchol radosti, ale aj propagandy v prospech Progresívneho Slovenska dosiahol denník Sme pred týždňom, 21. novembra. Nielenže sa v ňom objavila veľká správa o výsledkoch prieskumu agentúry NMS Research Slovakia, pod názvom: PS získalo náskok aj bez Korčoka. Ale „nezávislé“ Sme venovalo celé dve strany veľkému, profilovému rozhovoru s Korčokom pod názvom: Mám rúcať obraz, že PS sú tí bubáci.
Celý rozhovor s Ivanom Korčokom je učebnicovým príkladom propagandy a zaujatosti novinára, respektíve média, v ktorom sa rozhovor objavil. Žiadna kritická otázka od Jany Krescanko Dibákovej nepadla.
Čerešničkou na rozhovorovej torte boli otázky, či má Korčok služobné auto a asistenta, aby oslovoval voličov, prípadne čo by malo Slovensko urobiť s dezinformačnou scénou. Čakali by ste otázku, čo hovorí na vypínanie nepohodlných webov za vlády Matoviča? Alebo napríklad otázku, či nie je vojenská operácia Izraela v Gaze ľudsky a spoločensky väčšou tragédiou, ako vojna na Ukrajine? Nič také.
K vojne na Ukrajine sa (a tu by som aj vedel súhlasiť) Korčok vyjadril, že má pochopenie pre ukrajinského človeka, ktorý je unavený a má dosť vojny. Ale ak odpovedal, že „nesmie sa to skončiť tak, že v roku 2024 je výsledkom brutálnej vojny a vraždenia to, že sa prepíšu hranice“, prečo nedostal otázku napríklad aj ku Kosovu a bombardovaniu Juhoslávie vojskami NATO? Alebo k americkej agresii v Iraku? Alebo teda k už spomenutej vojenskej operácii Izraela v Gaze? To neboli a nie sú brutálne vojny? V Juhoslávii sa výsledkom takej operácie neprepisovali hranice? Ako je možné, že nedostal otázku o tom, prečo nie je na stole otázka neutrality Ukrajiny a jasné STOP jej členstvu v Severoatlantickej aliancii!
Na záver pár slov o Ivanovi Korčokovi a jeho politickej nezávislosti. Zabudlo sa ľahko na to, keď Ivan Korčok ako štátny tajomník rezortu diplomacie za vlády Mikuláša Dzurindu otvorene podporil nezákonnú vojenskú inváziu USA do Iraku, ktorá sa udiala bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN.
Zabudlo sa už aj na to, keď Korčok ako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí počas Hegerovej vlády urýchlil prijatie nevýhodnej vojenskej zmluvy so Spojenými štátmi americkými?
Korčokova svadba s Progresívnym Slovenskom nemusí byť vôbec pre opozíciu víťazstvom. Krotiť nadšenie by mali aj preto, lebo porcujú ešte medveďa, ktorý behá v lese. A nadšenie by mali krotiť aj celkovo.
Týmto sa v úplnom závere vrátim k dokumentu o Zuzane Čaputovej. Zaujala ma jeho recenzia od vplyvnej českej recenzentky Mirky Spáčilovej. Tá napísala napríklad aj to, že ide o dokument opatrný, až oslavný. A v titulku ho okomentovala ako ohľaduplnú nudu.
Nechajme ich. Nech sa liberálne médiá a progresívni politici navzájom adorujú. Nech nechajú im blízkym umelcom točiť o sebe nekritické, propagandistické filmy.
Ľudia nie sú hlúpi. Pochopia aj to, ak musí vláda pritiahnuť celému Slovensku na nejaké obdobie opasky. Prepáčia aj chyby. Kto robí, tie chyby aj spraví. Len by sme ich nemali robiť zbytočne.
Áno, myslím na revoltu Huliakovcov. Pretože tým len prilievame olej do progresívneho mocenského ohňa, ktorý je už založený. Ak by sa rozhorel naplno, už to len ťažko zahasíme. Nestaňme sa bubákmi, ako sú tí v Progresívnom Slovensku.
