Milí stredoškoláci!
Je úplne jedno, koľko vás tento týždeň na námestie do Bratislavy prišlo. Či 4, 5 alebo 10 tisíc! Ale, že úplne jedno!!! To, čo ste dokázali naproti „dospelákom“, sa od roku 1989 nepodarilo žiadnemu z nás. Naplniť námestie, na ktoré nás v roku 1989 zaviedli vysokoškoláci. Vaši starší nasledovníci, ktorí akoby odvtedy zaspali spolu s nami dobu, dospelákmi. Dvadsaťsedem rokov sme si v tejto krajine nechali demokraciu vysvetľovať po svojom. Od vykrádania najbohatších štátnych podnikov, vraždenia ľudí na ulici, až po sofistikované tunelovanie štátu, či zbytočné umieranie pacientov v našich nemocniciach.
Dospeláci, ktorí vám, novej generácii, exaktným prepočítavaním kazia budúcnosť aj dnes. Na rozdiel od vás totiž už nič iné nevieme, iba frflať, sťažovať sa, závidieť, ľutovať sa a spochybňovať v teple domova, kaviarni, krčmách, či na internete. Takže sa nenechajte znechutiť číslami „dospelákov“, koľko vás na námestí naozaj bolo. Je to úplne jedno. Bolo vás toľko, až museli reagovať premiér aj ministri, ktorí strach z „nízkej účasti“ nedokázali skryť. Bravo stredoškoláci! Demokracia je úžasná vec a pokiaľ vám ju niekto chce znechutiť, či tvrdí opak, ste už evidentne natoľko vyspelí, že sa nad tým môžete iba zasmiať. To, že nám „dospelákom“ musíte byť vzorom, ste už dokázali a váš hlas musíme počúvať a nekaziť vám budúcnosť ďalej.
Pri sfilmovanej skutočnej udalosti kauzy Valerie Plame Wilson ma mimoriadne oslovil tento úryvok. „Či už vás niečo naštvalo, či sa cítite podvedení, robte s tým niečo.“ Keď Benjamin Franklin vychádzal s „declaration of independence 1776“, pristúpila k nemu žena z ulice a spýtala sa. „Pán Franklin , aký druh vlády ste nám zanechali?“ A on odpovedal: „Republiku madam, ak si ju udržíte! Zodpovednosť za každú krajinu nemá v rukách tých pár privilegovaných, ale my. Ostaneme silní a v bezpečí pred tyraniou len, ak si každý z nás uvedomí, čo je jeho povinnosť ako občana. Či už je to napríklad upozornenie na dieru v chodníku, alebo až po evidentné lži v prezidentovom prejave. Hovorme, klaďme im otázky, žiadajme od nich pravdu. Demokracia nie je niečo, čo sa dá kúpiť za lacný peniaz a my v tej demokracii žijeme. Ak urobíme, čo máme, budú v nej žiť aj naše deti.“
Aj vaše deti! Milí stredoškoláci!
Lucia Tomečková