Vakcíny patria k najvýznamnejším objavom v histórii ľudstva. Zo všetkých zdravotníckych postupov zachránili jednoznačne najviac ľudských životov. Už prvá Nobelova cena za medicínu bola udelená Emilovi von Behringovi za vytvorenie vakcíny proti záškrtu.
V minulosti ľudia hromadne umierali na infekčné ochorenia. Najmä na choroby spôsobené mikróbmi, čiže vírusmi, baktériami, plesňami či parazitmi. Svet zažil veľké epidémie moru, cholery, pravých kiahní, či pandémiu španielskej chrípky. Ľudia hromadne umierali aj na tuberkulózu. Deti často neprežili bežné infekčné ochorenia detského veku ako čierny kašeľ, záškrt, detskú obrnu, osýpky a mumps . Ak aj áno, ostávali im trvalé následky. Práve vďaka očkovaniu sa už niektoré z týchto ochorení u nás ani nevyskytujú.
Nedávna epidémia osýpok v Rumunsku a v Českej republike dokazuje, aké nebezpečné môžu byť antivakcinačné aktivity. V rokoch 1993 až 2007 sa podarilo počet prípadov osýpok v Európe znížiť o 90 %. Narastajúci počet rodičov neočkujúcich deti, alebo zbytočne odkladajúcich vakcináciu, však v mnohých oblastiach narušili efekt kolektívnej imunity a európska populácia sa voči nákaze stala vnímavejšou. Minulý rok sa v Británii osýpky šírili dokonca na hudobných festivaloch. Pritom v septembri 2016 deklaroval elimináciu osýpok celý americký kontinent. V Európe preočkovanosť klesá a súčasne ňou prechádzajú státisíce emigrantov s nejasnou históriou očkovania. Budúcnosť teda môže byť omnoho horšia.
Význam očkovania je individuálny, čo znamená, že vakcinácia navodí komplexnú imunologickú ochranu proti pôvodcom ochorenia, voči ktorým sa očkuje.
„Individuálna imunita teda chráni konkrétneho jedinca proti vírusu alebo baktérii, proti infekčnému pôvodcovi,“ vysvetľuje prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, CSc., predsedníčka Slovenskej vakcinologickej spoločnosti. ,, To znamená, že na základe vysokej preočkovanosti osôb sa vytvorí tzv. kolektívna imunita. Tým sa zamedzí šíreniu pôvodcov ochorení v populácii. Ide teda o stav odolnosti populácie, ktorá bráni šíreniu infekcie. V optimálnom prípade dôjde až ku vymiznutiu ochorenia v určitom regióne, dokonca na celom svete, čo sa napríklad podarilo v prípade pravých kiahní. Úroveň preočkovanosti pre vznik kolektívnej imunity sa u jednotlivých ochorení mierne líši. Zvisí totiž aj od nákazlivosti daného ochorenia, veku a hustoty obyvateľstva. Napríklad pri osýpkach platí, že deti sú pred nimi chránené vtedy, ak bude preočkovaných viac ako 95 % z nich. Pri detskej obrne a záškrte je to 85 % atď,“ upozorňuje odborníčka z Úradu verejného zdravotníctva.
Deti najviac ohrozujú infekcie. Malé dieťa ešte nemá zrelý imunitný systém. Po narodení napriek dojčeniu pomerne rýchlo klesajú materské ochranné protilátky, ktoré môže matka získať a následne odovzdať takisto len v prípade, že konkrétne ochorenie prekonala, alebo je proti nemu zaočkovaná. Aj preto sa v rámci povinného očkovania začína s vakcináciou proti niektorým život ohrozujúcim ochoreniam už v prvých mesiacoch života. Aktívna a bezpečná prevencia by teda mala predbehnúť riziko možnej nákazy, upozorňujú odborníci.
Očkovanie detí delíme na povinné a odporúčané (na vlastnú žiadosť). V rámci pravidelného povinného očkovania detí sa očkuje proti desiatim chorobám (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, žltačka typu B, hemofilus, detská obrna, pneumokokové infekcie, osýpky, rubeola, mumps). Medzi odporúčané očkovania patrí očkovanie proti rotavírusom, ovčím kiahňam, meningokokovej meningitíde, hepatitíde typu A, kliešťovej encefalitíde, očkovanie proti HPV (papilomavírusom), prípadne chrípke. Na vlastnú žiadosť je možné očkovanie proti tuberkulóze, pretože toto očkovanie bolo z povinného očkovania v januári 2012 vyňaté a nepatrí ani medzi odporúčané očkovania.
,,Pre očkovanie dospelých existujú dva základné argumenty,“ pokračuje prof. Krištúfková. ,,S pribúdajúcim vekom pribúdajú rôzne chronické ochorenia a výkonnosť imunitného systému klesá. Práve vyšší vek patrí medzi základné rizikové faktory vzniku infekcií.“ Okrem toho platí, že ak od očkovania v detskom veku uplynulo určité obdobie, hladina protilátok v organizme začína klesať a je nevyhnutná opätovná vakcinácia. Príkladom pre takéto očkovanie je tetanus, ktorý vyžaduje preočkovanie každých 10-15 rokov. Zistilo sa, že v dospelosti sú nedostatočné hladiny protilátok napríklad aj proti záškrtu či čiernemu kašľu, proti ktorým sa povinne očkuje v detstve.
Okrem toho existujú pre dospelých aj pre deti tzv. cestovateľské očkovania, resp. očkovanie do zahraničia. Predovšetkým v rozvojových krajinách sú ešte stále pomerne bežné ochorenia, s ktorými sa už u nás nestretávame. Pre horšie hygienické podmienky častejšie hrozia ochorenia ako hepatitída typu A, cholera či týfus, najmä v exotike častejšie hrozí besnota po uhryznutí opicou, túlavým psom či netopierom. Komáre prenášajú nákazy, ktoré sa v našom miernom podnebnom pásme nevyskytujú – žltú zimnicu, japonskú encefalitídu. Jediným povinným očkovaním, ktoré vyžadujú niektoré krajiny, je očkovanie proti žltej zimnici a takisto u pútnikov do Mekky je to očkovanie proti meningokokovej meningitíde. Všetky ostatné ,,cestovateľské očkovania“ sú odporúčané.
,,Rozumný človek a nemusí to byť ani veľký cestovateľ , by mal byť zaočkovaný proti hepatitíde typu A. Aj na Slovensku máme do roka niekoľko epidémií tohto typu. Pri cestách do dnes už tradičných destinácií v podobe Turecka, Egypta, Tunisu, momentálne populárneho Zanzibaru či Srí Lanky jednoznačne odporúčam aj očkovanie proti brušnému týfusu,“ tvrdí MUDr. Ivan Bakoš z Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny. Očkovania proti hepatitídam A aj B a týfusu považuje odborník za absolútny cestovateľský základ. Navyše imunita proti uvedeným dvom hepatitídam je po očkovaní doživotná.
Na komplexnej webovej stránke o očkovaní www.medialog.sk nájdete všetky potrebné informácie pre priaznivcov aj odporcov očkovania. Nájdete tu aj podrobnú abecedu ochorení, proti ktorým existuje očkovanie a takisto o nádejných vakcínach zajtrajška.
