Europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová a jej reakcia na vyjadrenia ohľadom zmeny volebného systému:
Prezident Peter Pellegrini v nedeľu cez médiá zahriakol Roberta Fica, že Slovensko má iné problémy ako meniť volebný systém práve teraz.
Rada by som pripomenula, že diskusiu o zmene volebného systému otvorila strana HLAS pred parlamentnými voľbami, keď bol ešte jej predsedom. Dokonca to bola kľúčová volebná téma aj pre jedného z lídrov HLASu – štátneho tajomníka MIRRI Michala Kaliňáka. No a hneď po parlamentných voľbách o tom hovoril aj sám pán prezident Pellegrini a na poslednom sneme strany HLAS to bola kľúčová téma aj pre nového predsedu Matúša Šutaja Eštoka.
Premiér Robert Fico sa doposiaľ vyjadroval veľmi zdržanlivo, pripúšťal diskusiu na túto tému a teraz v Sobotných dialógoch prvýkrát nahlas uvažoval o možnostiach zmeny. Takže pán prezident, ja skutočne nerozumiem tomuto Vášmu vyjadreniu. Ak chceme diskusiu o zmene volebného systému otvoriť, nie je lepší čas, ako teraz, keď nás ďalšie voľby čakajú až o 3 roky a diskusia nebude zaťažená kampaňou.
ČO S KOMUNÁLNYMI VOĽBAMI
V diskusii o zmene volebného systému by sme sa však mali pozrieť aj na komunálne voľby.
V Čechách napríklad pretrval v komunále stranícky systém – zjednodušene povedané ľudia volia stranu a jej kandidátov môžu podporiť aj prednostnými hlasmi (krúžkami), strany ktoré získajú v zastupiteľstve väčšinu, si potom volia primátora či starostu. Keď stratí podporu poslancov tak ho môžu odvolať a zvoliť nového aj počas volebného obdobia.
Na Slovensku sme si zvolili cestu viac priameho systému, kde na jednom zozname máte mená všetkých kandidátov zoradené podľa abecedy, pri nich je len uvedená stranícka (ne)príslušnosť. Tento systém istým spôsobom favorizuje nezávislých kandidátov.
Poslancov obecných zastupiteľstiev si volíme priamo v jednotlivých obvodoch a starostov či primátorov si celá obec volí priamo zakrúžkovaním kandidáta. Takto zvolený starosta/primátor je neodvolateľný a nezodpovedá sa nikomu počas obdobia. Potrebuje síce väčšinu poslancov na riadny chod obce, ale tú vie získať ad hoc.
V praxi sa často stane, že miesta v zastupiteľstvách obsadia osoby, či aktivisti, ktorí nie sú nijako zorganizovaní, ani netušia, čo presne znamená výkon ich mandátu a fungovanie obce a väčšinu času a energie minú na to, že bojujú proti starostovi/primátorovi aj voči sebe navzájom. Chýba štruktúra, hierarchia, organizácia a tým pádom rozvoj obcí nenapreduje želaným spôsobom a často vôbec.
Ďalší problém tohto systému môžeme ilustrovať na príklade Bratislavy, kde sa títo kandidáti združili pod značkou Matúša Valla a získali absolútnu väčšinu napríklad v Petržalke, Novom a Starom Meste, hocí získali len niečo viac ako 20% zo všetkých odovzdaných hlasov. To spôsobuje, že ostatní voliči sú nezastúpení, napr.voliči súčasnej vládnej koalície by mali v Bratislave približne 30% hlasov (podľa výsledkov parlamentných volieb aj volieb do EP), no nemajú ani jeden mandát v meste či mestských častiach, rovnako ako voliči ďalších strán napr. KDH, OĽANO, ale aj PS.
Títo nezávislí či polonezávislí starostovia a primátori, si zo svojich miest robia štát v štáte, dramaticky zvyšujú počty zamestnancov, pridávajú svojim úradom funkcie/oddelenia, ktoré na obciach nemajú čo robiť, a riešia rôznu ideologickú agendu a výstrelky. V Bratislave napríklad cyklisti, ihriská v strede križovatiek, humánne chytanie komárov „pinzetami“ atď.
Diskusia o volebnom systéme je úplne legitímna a ja ju plne podporujem. Čo si myslíte vy?
