Katarína Roskoványi, štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR, informuje o príbehu rodiny advokáta Krivočenka:
Ako by ste sa cítili, keby niekto z vašich blízkych bol vzatý do väzby, ochorel tam, zomrel a vy by ste sa nevedeli domôcť adekvátnych odpovedí zo strany štátu, na otázku prečo?
Toto je príbeh manželky JUDr. Ľubomíra Krivočenka a ich dvoch synov, ktorý zomrel v čase COVIDU-19 vo väzbe, pretože tam na tento vírus ochorel.
Jeho manželka opakovane, ešte počas jeho života, žiadala o jeho zvýšenú zdravotnú starostlivosť vo väzbe s prísunom potrebných vitamínov a liekov, pretože bol pre svoj vek a pre ochorenia, ktorými trpel, rizikovým pacientom.
Dočkala sa však cynickej odpovede, že vo svetle aktuálneho množstva povinností v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19 sa berie ohľad na urgentnosť požiadaviek a realizuje sa nutná prioritizácia povinností. Naozaj netuším, ako sa prioritizovala zdravotná starostlivosť pre jednotlivé osoby vo väzbe…
Po smrti pána Krivočenka sa rodina sťažovala na nedostatočnú, povrchnú a oneskorenú lekársku pomoc, ako aj na samotné správanie sa štátnych orgánov, ktoré mohlo prispieť k jeho smrti.
Štát odpovedal konštatovaním, že zdravotná starostlivosť bola správna. Nezabezpečenie lôžka s možnosťou napojenia na umelú pľúcnu ventiláciu, ktorá bola v danom čase považovaná za jediný život zachraňujúci liečebný postup, bolo odôvodňované nedostatočnými kapacitami v celej krajine s poznámkou, že ani pľúcna ventilácia nie je zárukou prežitia.
Žiaľ, nikto sa dôsledne nevenoval vyjadreniu verejnej ochrankyni práv, ktorá konštatovala zlý manažment pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pánovi Krivočenkovi a uviedla, že v čase jeho úmrtia bolo minimálne v Trenčianskom kraji voľné jedno lôžko. Koľko ich bolo voľných na Slovensku?
Prečo pána Krivočenka prevážali už s obojstranným zápalom pľúc z nemocnice z Bratislavy do Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, keď vedeli, že nie je vybavená potrebnou pľúcnou ventiláciou? Prečo v trenčianskej nemocnici čakali až do osudného dňa na zabezpečenie jeho prevozu na lôžko s pľúcnou ventiláciou, keď k zhoršeniu jeho stavu dochádzalo už niekoľko dní pred tým?
Toto sú otázky, na ktoré rodina pána Krivočenka odpoveď nedostala.
Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, okrem toho že klamala vo svojich vyjadreniach, stroho až neľudsky reagovala na túto smrť. Musela si byť vedomá, že povinnosť chrániť život osôb vo väzbe znamená povinnosť orgánov poskytnúť im zdravotnú starostlivosť, potrebnú na ochranu ich života.
Už len samotná skutočnosť, že niekto zomrie za podozrivých okolností počas väzby, by mala vyvolať otázku, či štát splnil svoju povinnosť chrániť právo tejto osoby na život.
V tomto prípade sa tak nestalo. Práve naopak, zdĺhavé vyšetrovanie bolo zastavené s tým, že nikto nenesie žiadnu zodpovednosť.
Ministerstvo spravodlivosti SR po preskúmaní spisového materiálu na podklade podania Beáty Krivočenkovej a jej synov došlo k záveru, že štát nedokáže náležite objasniť okolnosti smrti JUDr. Krivočenka a v záujme predídenia sporu na nadnárodnom súdnom orgáne (ESĽP) pristúpila vláda Slovenskej republiky k usporiadaniu tejto záležitosti spôsobom zmiernenia nemajetkovej ujmy pozostalých po nebohom JUDr. Krivočenkovi poskytnutím finančných prostriedkov.
Takýto prístup považuje vláda Slovenskej republiky za najefektívnejší nazerajúc na danú problematiku optikou privilegovanej ochrany ľudských práv a základných slobôd a súčasne aj za najohľaduplnejší k pozostalým osobám.
Osoba, ktorej je obmedzená osobná sloboda vo väzbe, výkone trestu alebo v zdravotníckom zariadení, je v plnom područí štátu. Je irelevantné, či je obvinená alebo právoplatne odsúdená. Zdravotná starostlivosť musí byť adekvátna jej zdravotnému stavu a štát sa nemôže vyviniť strohým konštatovaním – nedalo sa…
Vyjadrenie štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti:
Rozhovor Mimi Šramovej s vdovou advokáta Krivočenka si môžete pozrieť na YT Rozhovory s Mimi Šramovou: https://youtu.be/n7z0PLxoyJk?si=j9RRHtMDhNYyi-RN
