Český spevák Karel Gott začal písať svoj životopis. Sedemdesiatdeväťročný interpret to prezradil v rozhovore pre časopis Prima ZOOM. „Začínam pomaly písať, kým mi slúži pamäť. Chcem, aby moji fanúšikovia mali možnosť prečítať si moje spomienky z môjho pohľadu a nie od niekoho, kto píše o mne bezo mňa. Našťastie, mám ochrannú známku na moje meno, takže kniha o mne môže byť len so mnou,“ vyjadril sa.
Rodák z Plzne si zaspomínal aj na svoje detstvo a zážitok, na ktorý nikdy nezabudne. „Stal sa počas druhej svetovej vojny, keď pri bombardovaní Plzne dostal zásah aj náš dom. Tri dni a tri noci nás vyhrabávali zo sutín,“ prezradil spevák, od ktorého na začiatku jeho kariéry v Nemecku chceli, aby si zmenil priezvisko, keďže Gott (v nemčine Boh, pozn. autora), sa im zdalo nevhodné.
Príležitostný herec plánoval aj emigráciu do západného Nemecka. „Miesto pozitívneho hodnotenia, že som zostal doma v Prahe, kde nás ľudia potrebovali, mi to niekedy vyčítali. Nebolo to veľa ľudí, ktorí ma kritizovali, ale bolo ich v novej dobe najviac počuť. Nespravodlivosť som cítil v tom, že som podľa nich vlastne urobil chybu, že som sa vrátil. A tak som dostal nálepku, že som bol spevákom systému, ktorý tu bol. Keby som zostal v západnej Európe a potom sa vrátil z emigrácie s víťazným gestom, privítali by ma v tých dňoch asi lepšie,“ vyjadril sa s tým, že podľa neho aj počas komunizmu vzniklo veľa hodnotných diel. „Napríklad v 60. rokoch vzniklo veľa výborných piesní, nových divadiel, objavili sa skvelé filmy a knihy, kvalitné časopisy. Niektoré dobré veci v umení vznikajú za akéhokoľvek režimu,“ vyjadril sa.
Gott takisto priznal, čo v živote ľutuje. „Za jednu vec sa však nemôžem postaviť. Keď so mnou niektorí ľudia majstrovsky manipulovali a ja som tomu dôrazne nečelil. Napríklad taká Anticharta, to bol vrchol manipulácie. Jednoducho nás tam nahnali, pred tým poslali za mnou ľudí, ktorí mi nepovedali celú pravdu. Slovo Anticharta nikdy predtým nezaznelo,“ posťažoval si.