Bývalý minister školstva Juraj Draxler apeluje na občanov, aby sa v eurovoľbách rozhodli zodpovedne. Nielen parlamentné či prezidentské voľby sú podstatné, ale je dôležité aj to, kto zastupuje Slovensko v Európskom parlamente. Najmä v posledných mesiacoch sme mali možnosť vidieť, ako ktorí europoslanci „bojujú“ za záujmy Slovenska. Prinášame vám vyjadrenie J. Draxlera:
V eurovoľbách pôjde o mier na Slovensku aj v Európe – a nielen o mier.
Svet sa mení veľmi rýchlo. Rôzne tradičné rozdelenia politiky strácajú silu alebo vôbec zmysel. Bojuje sa, nielen doslova, v konfliktoch, ktoré vidíme na obrazovke, ale aj o moc nad svetom, aký bude o pár rokov:
– O kontrolu nad sociálnymi sieťami. Nie nadarmo Američania idú potlačiť „čínsky“ Tik-Tok za použitia falošných argumentov. Nie je pravda, že ten dáva dáta čínskej vláde, firma je inkorporovaná v Singapure a kontrolu nad dátami majú americkí subdodávatelia. Ale odmieta sa podriadiť rôznym cenzúrnym zásahom.
– Nie nadarmo sa tak usilovne bojuje proti fake news či hoaxom. To znepokojenie je u mnohých reálne, ale pre mnohých ďalších ide o vítaný spôsob, ako zasahovať do tokov informácií. A ako mediálne premaľovať realitu. Vybuchuje sociálna nespokojnosť Američanov, ktorí nedokážu platiť hypotéky či nájomné? Nie, to je len podvratná činnosť Rusov na sociálnych sieťach. Slováci si nezvolia provojnového kandidáta na prezidenta? Americký časopis vydá článok s citátmi „slovenských expertov“, že to spôsobili Rusi. Vo Francúzsku niekto červenou farbou pomaľuje židovský pamätník na protest proti odvolávaniu sa na holocaust pri bombardovaní nemocníc? Francúzske médiá: boli to Rusi.
– Pod pláštikom boja proti „extrémizmu“ dnes panuje nevídané bezprávie. Nemecké úrady sústavne porušujú domáce zákony, dokonca zatýkajú za to, ak na ulici niekto zvolá známy oslobodzovací slogan. Na ulici sa mlátia protivojnoví demonštranti (to sa nejako v našich médiách neuvádza, za vyjadrenie názoru a proti vojne sa zatýka akože len v Rusku). Americkí senátori sa jazykom mafie vyhrážajú prokurátorovi Medzinárodného trestného tribunálu za to, že si dovolil požiadať o zatykač na izraelského premiéra („pôjdeme po vás“).
– Dnes je už úplne otvorený boj plutokracie za svet aký ona potrebuje: čo najmenšia moc politických štruktúr (buď sa kúpia ako v Amerike, alebo sa budú donekonečna bičovať rôznymi mimovládkarskymi aktivitami akože za transparentnosť), čo najviac moci korporáciám.
A čo je pre nás najhoršie, my sme vítaným teritóriom pre tie boje, kde už ide priamo o rinčanie zbraní. Práve som si v nemenovanom denníku (N) prečítal vyjadrenie bývalého pracovníka ministerstva zahraničia USA, že treba rátať s tým, že budeme teritóriom, o ktoré sa bojuje. Snažia sa pomaly všetkých pripravovať na scenár militarizácie východnej Európy.
Jedno, či na Ukrajine bude prímerie alebo sa tam ešte bude sporadicky bojovať, pre nich je dôležité za každých okolností si tu tvoriť základne a dopravné koridory.
A ideologizovať prostredie. Aj v našich progresívnych médiách už vidíme prípravu na to, ako by chcelo PS v budúcnosti potláčať ruskú literatúru, lebo je vraj všetka imperiálna. Tak ako to roky robili na Ukrajine, s cieľom čo najviac sfanatizovať niektoré vrstvy obyvateľstva.
V tomto svete je dôležité zabojovať práve za zachovanie moci domácich politických štruktúr.
Za zachovanie rôznorodosti názorov. Napríklad na Slovensku, napriek tomu, čo tvrdí propaganda, si naozaj môžete veľmi slobodne povedať, čo si myslíte. Od geopolitiky po kultúrne otázky. To, čo si dnes nemôžete ani zďaleka tak slobodne dovoliť v Nemecku, Francúzsku či Británii.
Aj preto je dôležitejšie ako v minulosti mať na medzinárodnej úrovni ľudí, ktorí by mali spolupracovať s vládou. Premiér, pred tým, ako bol postrelený, zvládol bravúrnu vec: Brusel vymanévroval zo snahy zastaviť nám už tento rok stovky miliónov eur a na budúci ešte viac (pre školstvo, zdravotníctvo, obnovu železníc, a podobne). Tie tlaky sa ale v budúcnosti môžu obnoviť a bolo by veľmi, veľmi dobré mať v Bruseli čo najviac ľudí, ktorí budú v tomto Slovensku kryť chrbát.
V Bruseli potrebujeme ľudí, ktorí sa v tom prostredí vyznajú. Majú kontakty tam aj celkovo v medzinárodnom prostredí. Majú diplomatické vystupovanie, ktoré vedia skĺbiť s ráznym postojom, keď treba.
Nepotrebujeme ani aktivistov posluhujúcich medzinárodným štruktúram, ani akože pronárodných politikov, ktorí majú nulový výtlak, len si točia nejaké videá, často demagogické a ľudia im tlieskajú.
Slovensku je to v skutočnosti nanič.
Doteraz bolo okolo eurovolieb pomerne ticho, ale je jasné, že boj o to, kto nás v Bruseli bude zastupovať, odteraz bude každodenne intenzívny.
Prosím, rozhodujte sa zodpovedne.
