Bývalý minister školstva Juraj Draxler reaguje na manipulačné praktiky Denníka N: Ukrajina a Rusko – ukážka demagogických zhovadilostí, ktoré šíri Denník N
Denník vydal úryvok z propagandistickej knihy amerického „novinára“ Simona Shustera. (Časopis Time, pre ktorý pracuje, asi naozaj ťažko už dnes nazvať novinárskym pracoviskom, to už by sme za novinárčinu mohli rovno označovať to, čo tvorí CNN).
Úryvok opisuje drámu prvých hodín ruskej invázie na Ukrajinu.
Ak by ste chceli na univerzite mať prednášku o propagande, alebo aj stredoškolákom dať kurz v tom, ako inteligentným čítaním rozkrývať manipulatívny text, tento by skvele poslúžil ako ukážka.
Začnem najväčším nezmyslom z textu. „Predstavitelia NATO už jeden a pol desaťročia odbíjali žiadosti Ukrajiny o členstvo….“ Neviem teda, ako sa autorovi podarilo do tohto zahrnúť ešte aj vlády Janukovyča, ale to je vedľajšie.
Podobne si nateraz nelámme hlavu ani takou maličkosťou, že Ukrajina mala až do roku 2019 v ústave zakotvenú vojenskú neutralitu.
(Mimochodom, presne na základe tejto neutrality Rusko bez problémov v 90. rokoch uznalo existenciu Ukrajiny, bez výhrad k hraniciam, atď. Proces, ktorý vyvrcholil tzv. Budapeštianskym memorandom, ktoré propagandisti intelektuálne mdlejším ľuďom predhadzujú ako nejaký argument, že sa nesmú porušiť hranice – to sa nesmú, podľa medzinárodného práva, tak či tak, len úplný magor na to potrebuje argumentovať nejakou deklaráciou.)
Tieto veci teraz dajme bokom.
Podstatná je tá odporná manipulácia, obraz toho, akoby sa Ukrajina zúfalo snažila dostať do NATO, ale bolo jej to odopierané.
Pritom ŽIADEN prieskum verejnej mienky, dokonca ani tie nie veľmi spoľahlivé po roku 2014, keď z trhu prakticky zmizli nezávislé agentúry (áno, o ukrajinskej „demokracii“ by sa dalo hovoriť dlho) neukazoval, že by si väčšina ukrajinského obyvateľstva priala ísť do NATO.
Ale kto by sa už len zaujímal o názory obyvateľstva, že? Že? ŽE?? Kadiť na to. Pustiť na takéto bezvýznamné veci jeden veľký náklad propagandistického lajna. Nech sa tento zdanlivý detail prikryje, aby sa už o ňom nikdy nehovorilo.
Text má aj iné pekné nuansy. Napríklad vysvetľuje, že „ak sa Zelenskyj pri svojom nástupe k moci v roku 2019 opieral o svoju slávu komika, Putinov mocenský vzostup spred dvoch desaťročí sa opieral o jeho víťazstvo vo vojne proti Čečensku, odštiepeneckému štátiku, ktorý…. zbombardoval do ničoty a o život pri tom pripravil desaťtisíce civilistov. Toto nemilosrdné podmanenie si čečenského národa a atentáty na jeho vodcov nastavili tón Putinovej vlády.“
Aha. Človek by si pomyslel, že to bola hlavne prostá výmena polovládneho alkoholika Jeľcina za mladého, energického človeka, ktorý mal za sebou napríklad to, že Petrohrad bol lepšie zásobený tovarom ako Moskva (čo mal priamo na starosť, kým tam na radnici pôsobil) a ľuďom dával nádej, že sa skončia strašné roky biedy a neporiadku.
Čo sa, mimochodom, aj stalo. Aj preto Putin hneď v prvé roky prudko rástol v popularite. Opak Zelenského, ktorému ratingy až do invázie klesali a klesali, skončil by ako veľmi nepopulárny prezident, ak by ho nezachránila vojna a s ňou spojená masová propaganda.
Ale o tomto všetkom ani reči. Nie, Putin bol proste populárny, pretože zabíjal v Čečensku. A hotovo. Vybavené, aké jednoduché. Presne na tom Rusom zaléžalo, nie na ekonomike, nie na fungovaní úradov, polície, súdov, zásobovania.
Okrem toho text klasicky zavádza v tom, že sa snaží navodiť dojem, akoby pre Putina neexistoval ukrajinský národ. Pritom Putin stále a znovu „ukrajinský národ“ spomína. Aj v prejave na začiatku invázie povedal, že jeho cieľom nie je podmaniť si ukrajinský národ, operácia má špecifické ciele, jasne ohraničené.
Toto ale daný úryvok, podobne ako propaganda všeobecne, proste nespomína.
Namiesto toho sa poukazuje, aj tu, na nejakú údajnú imperiálnu rozpínavosť Ruska. Pritom stačí poukázať na jednoduchú, naozaj primitívnu logiku: ak by Putin potreboval proste obsadiť Ukrajinu, lebo nemôže v noci spať pokiaľ nedobyje nejaké územie, mohol to urobiť bez väčších problémov v roku 2014.
Mal na to jasné politické argumenty (neústavný prevrat, bombardovanie obyvateľstva na Donbase) a najmä, vtedy by to mal oveľa jednoduchšie. Ukrajinské ozbrojené sily boli v obrovskom rozklade, vtedy by sa Rusom nevedeli takmer vôbec brániť.
Naopak, odvtedy do nich západné štáty napumpovali značné prostriedky na školenie dôstojníkov a reformu. Plus dodali značné množstva prenosných odpaľovacích zariadení, presne niečo, čo potom ruský postup značne narušilo. V roku 2014 by to mali oveľa jednoduchšie.
Ešte raz: jasná logika. Ale propaganda nie je cielená, samozrejme, na človeka, ktorý má s logikou nejaký silnejší vzťah, vie rozmýšľať, má nejaký kritický odstup.
Je cielená na debila (nemyslím to ako nadávku, ale ako kvázi medicínsky termín), ktorý nemá schopnosť zamyslieť sa a ak mu dáte nejakú frázu, napríklad o imperiálnej rozpínavosti, bude ju opakovať s rovnakou radosťou, s akou psík bude ožužlávať kosť alebo opica sa pohrávať s banánom.
Mimochodom, podobné je to s iným často používaným propagandistickým klišé: Ukrajina má právo vybrať si, či chce byť členom NATO, bez ohľadu na to, čo si o tom myslí Rusko.
Nie nemá, členstvo vo vojenskej aliancii je vec, ktorá sa prirodzene týka aj susedov danej krajiny, ak niekto tvrdí opak, tak popiera celú históriu, teóriu aj právne rámce kolektívnej bezpečnosti, ako sa tvorili ostatných sto rokov.
To vie každý normálny študent medzinárodných vzťahov či medzinárodného práva, bez toho by ste ťažko absolvovali. No ale tiež je to niečo, čo sa nikdy nedostalo k internetovým trotlíkom, ratlíkom, ktorí poslušne v papuľke nosia každé klišé, ktoré im tam ako hračku niekto vsunul. A tak opakujú aj tento bohapustý nezmysel o práve zvoliť si členstvo v ozbrojenej aliancii bez ohľadu na susedov. Haf!
Akoby toto všeto nestačilo, text ešte zavádza aj v jednom zdanlivom detaile, ale veľmi podstatnom.
Keď cituje Putinove slová z invázneho prejavu, správne odcituje jeho varovanie zvyšku sveta, kde priamo o nich nehovorí, ale zjavne naráža na jadrové zbrane. No citát potom tvrdí, že Putin povedal, „ak sa nám…niekto pokúsi…vyhrážať.“
V skutočnosti povedal, „ak nás ohrozí“. Pri správnom citovaní je posolstvo jasné, neskúšajte nás, Rusko, ohroziť ničivým úderom, sme pripravení.
Pri manipulatívnom preklade, aký text používa, to vyznieva inak.
Drobný detail. Ale šikovná propaganda vie pracovať práve s týmto. Manipuláciou množstva detailov. Až to vytvorí značne iný obraz, nestýkajúci sa veľmi s realitou.
Presne na takéto krivenie reality slúži daná kniha. A Denník N jej bludy vďačne šíri domácemu propagandy lačnému publiku. Mňam, mňam, Putin, imperiálne popudy, mňam mňam.
Tvária sa ako neviniatka, v tej kaviarni. Ale sú to hnusné netvory.
Poznámka redakcie: Komentár zverejňujeme v pôvodnom znení bez úprav.
