Bývalý minister školstva SR Juraj Draxler vysvetľuje opozičnú propagandu v porovnávaní Slovenska a Ruska: Tvrdenie, že Slovensko sa vydáva „ruskou cestou“ v propagande je v absolútnom rozpore s faktami
Komunikačná stratégia ruskej vlády sa veľmi výrazne odlišuje od toho, čo vidíme doma.
V prvom rade asi tým, že tam reálne aj majú stratégiu. Alebo skôr rôzne stratégie.
Napríklad televízne publikum je vyslovene rozdelené do segmentov, ktoré sa obsluhujú podľa potreby.
NTV (vlastníkom je Gazprom) v zásade cieli na, diplomaticky povedané, veľmi jednoduchých ľudí, ale nie až tak politických. Plne štátny kanál Rosija 1 produkuje veľmi hrubozrnnú propagandu, ale skôr pre „patriotov“.
No a Pervij kanal (väčšinovo vlastnený štátom) už naopak cieli na trochu premýšľajúcich divákov. Ale pozor, nie okrajových: má obrovskú sledovanosť.
(Popri tom sa uživia aj menšie stanice, na ktorých niekedy ide veľmi kreatívny obsah, moja obľúbená relácia je komediálna šou Comedy Club na TNT – veľmi vtipné ako pre nenáročného tak pre náročnejšieho diváka, a veľmi ruské v zobrazovaní reálií.)
Čiže ak sa bavíme napríklad o vojne na Ukrajine, NTV ponúkne nejaké kratšie žlčovité komentáre. Rosija 1 slúži publiku, ktoré sa v ruskej zime potrebuje zahriať patriotizmom a neprekáža mu pomerne vulgárne vyjadrovanie a krik, práve naopak: na to dostane program 60 minút alebo Večer so Solovjovom.
ALE na Prvom kanáli už si môžete pozrieť programy ako Boľšaja igra. Ten je tiež do značnej miery propagadistický, ale nie úplne tupo. Reálne sa tu dozviete veľa zaujímavých faktov z medzinárodnej politiky, situáciu sa snažia rozoberať argumentačne.
A ono je naozaj rozdiel či robíte propagandu tak, že hlásate dookola nejaké heslá a opakujete klišé, a či naopak, do značnej miery tvoríte aj nejaké argumenty a hrabete sa vo faktoch.
Pretože taká propaganda, aj keď je propagandou, predsa len núti ľudí premýšľať, učí ich, že dôležité sú fakty (a nie napríklad „názor“). Pre fungovanie spoločnosti to má pomerne zásadný význam.
A ešte raz, to nie sú relácie pre nejaký okrajový okruh ľudí, sú nakalibrované tak, že im môže porozumieť veľmi široké publikum.
A to ani nehovorím o tom, že ten istý kanál má popri ľahkých fornátoch aj relácie pre pomerne náročného diváka (špeciálne Podcast Lab). O kozmonautike, o literárnej vede či literatúre, o umení.
Mimochodom, ešte aj jedna z najpopulárnejších zábavných šou je v zásade vedomostnou súťažou.
Ak by Rusko bolo len tupo autoritársky štát, za aký ho podáva pre zmenu propaganda druhej strany, vôbec by sa nemuseli snažiť o to, aby bol masový divák aj vzdelávaný.
Ale vzdelávanie aj veda v Rusku rozhodne sú vysokými prioritami. O týchto témach často hovorí ako prezident tak premiér, organizuje sa veľa súťaží pre študentov, aj rôzne iné študentské platformy, školstvo prechádza pomerne rýchlymi reformami, vrátane odborného vzdelávania.
Navyše, v pozadí sa robí dosť veľa pre to, aby Rusko bolo odrezané od niektorých prúdov digitálnej idiotizácie. Iste, uvedomili si, že niektoré naratívy kritické k „Západu“ sa im výrazne hodia a náruživo sa ich chopili. Ale, pozor, zďaleka nie všetko.
Dosť pozornosti venujú tomu, aby ruské publikum nefičalo nezriadene na amerických konšpi teóriách (aj represívne: počas covidu prijali zákony, na základe ktorých vás za šírenie niektorých konšpi vecí môžu šupnúť teoreticky až na roky do väzenia).
Iste, nie sú takí dôslední ako Číňania, ktorí si internet robia na svoj obraz. Čínska obdoba TikToku musí povinne dávať prestávky mladým užívateľom a filtruje idiotizujúci obsah, naopak, snažia sa, aby deti boli vystavené aj rôznym rozhodujúcim a mysliacim výzvam. Neprekvapuje, že v takejto amtosfére krajina chŕli armády inžinierov ale aj podnikateľov, ktorí náruživo tvoria a počítajú, kým časti západného publika si doslova plnia hlavy hnojom.
Rusi to zďaleka nemajú takto dôsledné, ale, ako hovorím, majú na špici dosť chytrých ľudí (nehovorím, že len chytrých:)), aby si uvedomovali, že úplne popustiť opraty všeobecnej idiotizácie nie je zdravé pre spoločnosť a ani pre vládnucu elitu.
Samozrejme, treba vnímať ten kontext: ide o veľmoc, stále sebavedomú a patriotrickú, takže toto ich vedie aj v komunikačnej politike.
