Juraj Draxler sa na svojej sociálnej sieti vyjadril k prezidentským voľbám a priebehajúcej kampani.
Ivanovi Korčokovi „venoval“ video, v ktorom parodoval správanie Korčoka v Bruseli:
V ďalšom svojom príspevku pripomenul, kto je Ivan Korčok, venoval sa aj aktuálnej politickej situácii: V prezidentských voľbách ide o veľa
Aj preto som včera vyzval špeciálne voličov, ktorí v prvom kole dali hlas Štefanovi Harabinovi, aby zvážili, čo urobia v sobotu.
Znovu si pripomeňme, o koho ide v prípade Ivana Korčoka. Je to človek, ktorý sa neštítil dávať najavo priateľské vzťahy s niekým, ako bola Madelaine Albrightová. Nielenže ešte aj dodatočne súhlasil s akciou proti Juhoslávii či Iraku, alebo s práve prebiehajúcim masívnym porušením medzinárodných noriem, z ktorých vzišla obrovská humanitárna katastrofa, ale robil to formuláciami presne kopírujúcimi tie washingtonské,
Štefan Harabin vyzval Pellegriniho, aby voličom sľúbil napríklad zrušenie vojenskej dohody s USA alebo zastavenie aj komerčných dodávok zbraní pre Ukrajinu.
Podľa mňa tým len zbytočne zneistil časť voličov. Preto pripomeniem, celkom otvorene, o čo presne ide aj v jednom aj v druhom prípade.
Pri dodávkach zbraní bolo neprijateľné robiť to, čo urobila minulá vláda. Darovala Ukrajine protiletecký komplet S-300, ktorého rakety možno použiť aj na ohrozenie hlbokého zázemia, ďaleko za frontom. Proti tomu som aj ja veľmi ostro protestoval. A darovala celú škálu ďalšieho vojenského materiálu tak, že teraz chýba armáde SR.
V porovnaní s tým komerčne vyrábaná munícia dodávaná aj zo Slovenska nijako strategicky situáciu neovplyvňuje, podobne ako zo Slovenska dodané Zuzany (z ktorých sa po rokoch potenciálne stáva aj na svetovách trhoch žiadaný artikel). A toto konkrétne prezident aj tak naozaj nemôže ovplyvniť.
Na druhej strane je Slovensko v pomerne unikátnej situácii, v ktorej môže potenciálne zohrať veľmi dôležitú úlohu v mierových rokovaniach, až prídu.
Bezpečnostné garancie môžu dať len veľmoci, ale zvlášť v úvodných fázach rokovaní môže zohrať ako prostredník úlohu slovenská vláda. A to vzhľadom na to, že máme s Ruskom menej naštrbené vzťahy ako iní a zároveň (čo je kľúčové a chýba napríklad Orbánovi) máme aj rešpekt v Kyjeve (ako dal súčasný režim jasne najavo). Podobne, ako u vojenskej elity USA – čo generáli tiež dali najavo nedávnou návštevou, v protiklade s neoconmi na čele ministerstva zahraničia vo Washingtone.
Tu môže za určitých okolností zohrať silnú rolu premiér Robert Fico, ak ho nebude sabotovať prezident. A Fico ukázal napríklad už pri plynovej kríze pred rokmi, že vie hrať rolu regionálneho lídra. Len na to treba mať vytvorené okolnosti.
A áno, táto silná pozícia okrem iného neskôr umožní, aby sa slovenské firmy napríklad významne podieľali na obnove oklieštenej, ale mierovej Ukrajiny. Znovu opakujem: vďaka našej unikátnej pozícii.
Pripomeniem aj, o čo ide pri obrannej dohode s USA, presne tak, ako som to vysvetľoval, keď sa išla uzavrieť (keď jej význam iní preháňali). Samotná dohoda ešte nie je nič tragické, jej nebezpečie je v tom, aký priestor vytvára.
Je to niečo, akoby ste prudko znížili plot k niektorému susedovi. Alebo vydali niekomu kreditku s obrovským kreditným čerpaním – zodpovedný človek ju bude mať väčšinou nepoužitú v šuflíku, nezodpovedný ňou vyrobí domácnosti katastrofu.
Nezodpovednosť zmluvy bola v tom, že dala možnosť, aby sa vďaka nej za určitých okolností rýchlo zmilitarizovalo územie SR – AK by pri moci bola vláda, ktorá by to dovolila. Pretože vláda stále má páky na to, aby tomu poslednému (preskočeniu nízkeho plotu, čerpaniu zničujúceho predschváleného úveru) zabránila. Ísť teraz do vypovedania zmluvy a tým prudkého diplomatického konfliktu nestojí za to. A hlavne, konkrétne ťahy má v rukách vláda, nie prezident. (A tá už avizovala, že o zmene častí zmluvy rokovať bude.)
O čo v skutočnosti ide v prípade voľby prezidenta? Nie o to, čo konkrétne ten bude v 99 percent času robiť. Úprimne, aj jeden aj druhý sa hneď zavrie za brány paláca. Nebezpečie je v tom, že v prípade politickej nestability (a situácia je oveľa krehkejšia, ako by sa mohlo zdať, napríklad aj v číslach parlamentnej väčšiny), môže práve prezident zohrať kľúčovú rolu. Aj vymenovaním vlády, ktorá by väčšinu Slovákov veľmi nepríjemne prekvapila. O to sa hrá, preto je o túto voľbu taký intenzívny záujem a boj.
Ivana Korčoka zúrivo podporuje Igor Matovič či Mikuláš Dzurinda, ďalej v pozadí číha Mikloš, Demeš a podobné figúry, aj priami vyslanci niektorých atlantických štruktúr.
Otázka pre sobotu je jednoduchá: chcete mať toto v paláci?
