Juraj Draxler informuje na svojej sociálnej sieti o zaujímavom festivale vedy, ktorý sa v týchto dňoch (12.5. – 17.5.) uskutoční v Bratislave:
Pri tejto príležitosti je dobré, ak dovolíte, zamyslieť sa nad tým, čo veda znamená pre západnú civilizáciu.
Najprv ale k festivalu: asi nikdy v našom hlavnom meste nebola taká koncentrácia zvučných mien západného vedeckého myslenia, aká prichádza teraz.
Médiá síce festival Starmus prezentujú najmä cez otváraciu udalosť, koncert legendy elektronickej hudby Jean Michela Jarreho, ktorého bude sprevádzať Brian May, rocker, ktorý je zároveň pomerne významným astrofyzikom.
To je pekné, ale zároveň aj škoda, pretože akosi zaniká to hlavné: hviezdne zastúpenie vedcov, ktorí budú v rámci festivalu prezentovať pre verejnosť. Ten výber je doslova intelektuálnym luxusom:
Príde Martin Rees, kráľovský astronóm (oficiálny vedecký titul). Jeho knihu On the Future som už niekoľkokrát odporúčal aj tu (je to kniha o tom, čo hlavné nás môže čakať toto storočie z hľadiska hrozieb aj príležitostí pre ľudstvo).
Bude tu Anton Zeilinger, nositeľ Nobelovej ceny (kvantová optika), pôsobiaci v neďalekej Viedni.
Príde aj ďalší laureát nobelovky, teoretický fyzik Kip Thorne, toho asi netreba predstavovať nikomu, kto svetovú vedu sleduje aspoň cez novinové titulky.
Okrem nich prídu ešte ďalší siedmi (!) nositelia Nobelovej ceny, alebo napríklad štyria bývalí kozmonauti (vrátane známeho popularizátora Chrisa Hadfielda), ale najmä ďalší a ďalší významní vedci, ktorí vystúpia na prednáškach pre široké publikum.
Ja len pevne dúfam, že v budúcnosti sa podarí okrem takýchto nárazových akcií vytvoriť hustejšiu sieť rôznorodých ďalších aktivít, ktoré by mali slúžiť na približovanie štruktúrovaných vedomostí o svete rôznym publikám, vťahovanie do sveta spracúvania faktov a aplikovania racionálnych prístupov k rozmýšľaniu nad svetom.
A k výzvam pre mladších i pokročilých, aby v zásade robili to isté, čo mnohé zvučné mená histórie, od Tálesa či Pythagora, po napríklad dnešných kvantových fyzikov. A teda aby mali, mládež aj dospelí, smäd po vysvetleniach ako rôzne vecí fungujú a snahu cibriť vlastné schopnosti jednak zbierať fakty a jednak o týchto faktoch a súvislostiach medzi nimi logicky premýšľať.
Veda v zmysle radikálneho pochybovania a hľadania vysvetlení je veľmi silnou súčasťou práve nášho západného civilizačného okruhu. Nedošlo k tomu nijako historicky jednoznačne:
Na jednej strane impériá, hocikde na svete, boli zväčša dobré v systematizovaní aj poznatkov. Aj preto už Babylončania zozbierali veľké množstvo faktov, napríklad o pohybe mimozemských telies (a okrem toho si vymysleli jednotku času, hodinu, skladajúcu sa zo 60 minút, ktoré sa skladajú zo 60 sekúnd, plus týždeň, ktorý má sedem dní – a ujalo sa to tak, že to používame dodnes).
Podobne Číňania už pred vyše dvetisíc rokmi mali nebeskú akadémiu, protovedecké teleso, ktoré tiež zhromaždilo rozsiahle poznatky o správaní sa hviezd a planét.
Ale boli to Starí Gréci, malí obchodníci roztrúsení v mestách za hranicami vtedajších veľkých ríší, kto nielen využíval zhromaždené poznatky tých druhých (od Babylončanov po Egypťanov), ale dokázal o nich radikálne premýšľať a pýtať sa na veci nielen na základe videného, ale aj na základe odvodeného.
A tak to bol Grék, Anaximander, kto premýšľaním nad pohybmi nebeských telies prišiel na to, že Zem asi nie je nejaká placka, pod ktorou nič nie je, ale teleso obklopené priestorom.
A Erathostenes, kto na základe pozorovaní usúdil, že toto teleso asi bude mať guľovitý tvar (a dokonca dosť presne vypočítal obvod Zeme, len na základe jednoduchých vstupov: dĺžka tieňa v rovnaký čas, na poludnie, v rozličných zemepisných šírkach).
Bol to prvý krok k ďalšiemu a ďalšiemu rozumovému skúmaniu toho, ako vysvetliť „vychádzanie“ a „zapadanie slnka“ či pohyb iných mimozemských telies a vysvetliť, na čom vlastne žijeme. Až po Galileiho, Kepplera a Copernica (Kopernika).
Starí Gréci (plus ich nasledovníci v helénskych mestách, najmä Alexandrii) prišli naozaj s vedeckou revolúciou, prudko objavovali nové a nové veci v matematike, dali základ mnohým neskorším vysvetleniam fungovania hmoty (viz. napr. atómy), systematizovali poznatky o hudbe (harmóniách), svetle, správaní sa vody, ale aj ľudských reakciách (vrátane toho, prečo sa nám niečo zdá krásne či smiešne).
Po tomto rozmachu prišiel útlm. Opäť – impériá. To rímske, ktoré pohltilo aj Grékov, bolo opäť dobré v systematizovaní a organizácii, od budovania ciest či akvaduktov po pekné čisté mestá s kanalizáciou. A kúpeľmi.
Preto vďaka veľkosti impériá a dôrazu na štandardizáciu, dokázali svoju abecedu presadiť tak, že ju dnes používa geografická väčšina sveta. Alebo napríklad vymysleli dvanásťmesačný kalendár s názvami podľa svojich bohov či vládcov (júl, august), ktoré používame dodnes aj my (a ešte väčšia časť sveta ako používa spomínanú latinku).
Ale neboli už takými revolucionármi vo vede. Konzervatívne sa držali toho, čo im odovzdali Gréci.
V skorom stredoveku, prvých päť-šesť storočí po rozpade Západorímskej ríše, potom pochodeň učenosti prebrala Byzantská ríša a Arabi (Bagdad a ďalšie mestá boli v prvom rade oázami umenia, ale v druhom aj učenosti) a pričom v oboch prípadoch najmä rozvíjaním nasledovníctva Grékov.
Byzantská ríša bola konzervatívnejšia, zjednodušene povedané poznatky viac uchovávala ako ďalej rozvjala, ale v tomto bola mimoriadne úspešná (niet divu, bola to spoločnost na danú dobu mimoriadne učená, s niečím, čo sa veľmi vzdialene podobalo na základné školstvo v ére, keď naopak v západnej Európe čítať vedelo tak percento populácie).
Niet divu, že po páde Byzanskej ríše a príleve jej učencov na Západ príchod všetkých tých nimi uchovávaných myšlienok starých Grékov vyvolal revolúciu rozmýšľania o svete a tvorby artefaktov – renesanciu.
To už sa ale západná Európa dávno tiež výrazne rozvíjala, najmä technicky, inžiniersky.
Od 12. storočia sa staval jeden z globálne najväčších technických divov danej doby – gotické katedrály (nikde na svete žiadne podobné, tak technicky zložité stavby nerobili). Rozvíjalo sa efektívne poľnohospodárstvo (všetky tie veci, o ktorých sa učí na základných školách, chomút, trojpoľné hospodárenie a podobne).
Európania napredovali v technikách obrábania železa, v banských technológiách, postupne sa dotiahli na Arabov aj v sklárstve a podobne. S nástupom novoveku už pomerne veľká časť (aristokratickej a kupeckej) Európy mala zasklené okná, aristokracia benátske zrkadlá (po väčšinu stredoveku ľudia nevedeli, ako presne vyzerajú, keďže okrem pohľadu do vody či na leštený kov nemali možnosť sa na seba nejako pozerať), vojská strelné zbrane, moreplavci zdokonalené astroláby (pôvodne prebraté od Arabov, ktorí ich princípy prebrali od Grékov).
Nie nadarmo Európania vo vhodnú chvíľu začali rýchlo ovládať aj iné časti sveta: okrem iného boli na to technicky dobre vybavení.
Ale od 12. storočia okrem toho fungovali aj univerzity, teda systematizácia učenia a vedomostí, a učenci postupne čoraz viac špekulovali aj nad problémami, ktoré si okrem experimentovania s materiálmi a postupmi žiadali aj premýšľanie, tvorenie konceptov a teórií. Napríklad čo je to zotrvačnosť, na čo je v tele krv, alebo, dajme tomu, čo zapríčiňuje, že človek začne byť niečím chorý (už v modernejšej podobe, ako to robili starí Gréci).
Toto všetko tvorilo veľmi úrodnú pôdu na to, že s príchodom novoveku potom už Európa nabrala veľkú rýchlosť a tvorili sa tu veci, ktoré inde na svete nemali obdobu.
Pomáhalo tomu veľa faktorov: rozdrobenosť štátov viedla k pomerne súťaživej intelektuálnej atmosfére aj podpore konkurenčného technického rozvoja ale aj rozvoja bádania (nie nadarmo veľkí vladári veku osvietenstva výrazne podporovali napríklad akadémie vied).
Popri tom koloniálna expanzia dodala nielen bohatstvo na to, aby vznikli dostatočne zabezpečené vrstvy ktoré sa venovali aj „luxusu“ v podobe bádania.
Ale tiež tu bola potreba ďalej spracúvať čo svet dal (kaučuk, tabak, exotické druhy dreva), či sa po svete pohybovať oproti konkurentom rýchlejšie alebo napríklad aj efektívnejšie organizovať bývanie, pôdohospodárstvo, či merania, kartografiu alebo zbrane s cieľom zlepšiť možnosti objavovania, obchodu aj dobývania. To všetko, rôznorodo, posilňovalo snahu o technický rozvoj.
No a v neposlednom rade veľa intelektuálnych impulzov proste dodávalo to, že ľudia z Európy boli vystavení iným kultúram, ale i faune a flóre či geologickým fenoménom, ktoré potrebovali vysvetliť.
Nejde teda len o rozvoj „vysokej vedy“, o newtonovskú fyziku či calculus, ale aj o pomerne rozsiahle špekulovanie nad tým, odkiaľ pochádzame a čo nám predchádzalo.
Briti v Indii si všimli, že tamojšie jazyky sa štruktúrou podobajú európskym a začali sa hlbšie zamýšľať nad tým, ako v minulosti, ešte pred písomnými záznamami, putovali etnické skupiny a ako sa rozvíjali v čase a priestore. Učenci osvietenstva sa pri konfrontácii s myšlienkami mimoeurópskych etník začali zamýšľať nad hodnotami európskej civilizácie a jej fungovaním, čo by bez tohto zrkadla bolo zložitejšie.
Vďaka kolonizačnému rozprestreniu začali byť Európania konfrontovaní s mnohorakosťou fauny a flóry na Zemi, čo viedlo nielen k rozmachu systematickej botaniky, ale v konečnom dôsledku aj k veciam ako evolučná teória.
Až nakoniec Západ (v tomto období myslený už od USA po Rusko) dospel k zázračnému obdobiu približne sto rokov medzi polovicou 19. a polovicou 20. storočia (plus mínus 10-20 rokov).
Vtedy došlo k takému rozmachu technológií a vedeckého poznania (ale aj umenia), aký nemá v dejinách ľudstva absolútne žiadnu obdobu:
Od prvých železníc cez automobily a lietadlá až po lety do kozmu.
Od prvej žiarovky cez vynález striedavého prúdu až po jadrové elektrárne.
Od prvého telegrafu cez rádio až po farebnú televíziu.
Od teórie elektromagentického vlnenia až po kvantovú fyziku.
Od prvých Marxových diel či základov sociológie a antropológie až po štrukturalizmus, teórie o generatívnej gramatike a podobne.
Ale aj od impresionistov po Picassa, od moderných psychlogických románov až po povojnové francúzske experimentálne romány či moderné filmy.
Toto všetko má nad sebou aj určitý tieň.
Pretože samozrejme, technický pokrok znamená aj to, že si planétu aj pomerne úspešne ničíme. Aj to, že moderné technológie, podobne ako rozvinutý postkapitalizmus zmenia spoločnosť do značne nových foriem fungovania.
Vrátane opustenia demokratického ideálu, ktorý v niektorých ohľadoch asi ťažko prežije v ére sociálnych sietí, AI a všeobecne digitálnych technológií – reakciou na rozvíjanie masového antiracionalizmu, ktorý momentálne politicky „vyhovuje“ a tým pádom sa politický boj presúva smerom k ovládnutiu sietí, cez ktoré sa potom už ľahko (samo) ovládajú masy, bude asi len pomerne silné štrukturálne rozčlenenie spoločnosti. Čo aj musí byť, inak by civilizácia neprežila (aj mne sa zdal film Idiokracia vtipný, ale realita bude zrejme vyzerať tak nejak opačne).
Ale na druhej strane práve festivaly, ako ten, ktorý prichádza, slúžia na ukazovanie tej druhej, optimistickej stránky vedy: systematizovaného rozmýšľania a kategorizovania poznatkov. Špičky vedy ukážu nádhernú rozmanitosť sveta a tiež spomenú rôzne výzvy poznávania.
A výzvam poznávania sa, mimochodom, môže venovať každý, kto chce.
Naozaj prakticky každý.
Pretože síce nie každý môže byť teoretický fyzik, ale zjednodušene povedané každý má schopnosť byť zvedavý, zvedavosť pestovať do foriem, keď z nej začne vyrastať systematizované poznávanie nejakého prírodného či spoločenského fenoménu, alebo keď si človek začne pestovať schopnosti a zručnosti, ktoré mu umožňujú svet naokolo krásne si ohmatávať či ním prerastať.
Je jedno, či sa to deje tým, že sa učíte iné jazyky, zvládnete nejakú oblasť pokročilej algebry, pustíte sa do nejakého projektu na konci ktorého je zajímavá stavba, hoci aj malá, alebo nejaké strojárske vylepšenie. Či pre mnohých novým spôsobom opíšete nejaký spoločenský fenomén.
Vždy sa tak pohybujete v súsťažnosti s tým veľkým svetom poznávania a vedy, od Anaximandra po Einsteina. Či Thornea alebo Zeilingera.
Poďakovanie patrí aj spoločnosti Eset (niektorí spolumajitelia občas robia veci, ktoré by nemuseli, ale to sem teraz nebudeme ťahať), ktorá sa o príchod tohto putovného festivalu vedy tento rok do Bratislavy významne pričinila.
Ak máte čas, pozrite si aspoň niektorú z prednášok a užite si to.
Viac informácií o festivale si môžete pozrieť tu: https://starmus.com/
