Jozef Planý, ktorého meno si jeho fanúšikovia a fanúšičky už druhý rok spájajú s rockovým projektom EDGAR, sa po dlhšej prestávke venuje novej tvorbe. Po zverejnení videoklipu k úspešnému singlu Pripravený vydal koncom októbra EP s názvom Odkaz a v súčasnosti už pilne pracuje na ďalších skladbách.
V rozhovore pre Dámsku Jazdu otvorene hovorí nielen o svojom najnovšom počine, ale aj o životnom období, ktorým si prešiel, o vzťahoch, tvorbe a zmysle bytia.
Pred mesiacom uzrelo svetlo sveta tvoje nové EP Odkaz. Pesničky, ktoré si naň zaradil, sú však staršieho dáta…
Áno, tie pesničky vznikli asi dva roky dozadu, keď vznikol aj album Priestor pre dušu. Na ten som vybral zo všetkých dovtedy vytvorených skladieb dvanásť, no a z tých zostávajúcich sme teraz vybrali tri na EP. Celé EP sme vytvorili a nahrali s Peťom Pečkom, bývalým gitaristom z kapely Lesná Zmes, v ktorej sme kedysi spolu pôsobili. Rozhodli sme sa, že si skúsime spraviť niečo vlastné, tak sme sa technicky zabezpečili a na kolene sme to nahrali. Potom sme stopy postúpili nahrávaciemu štúdiu a vydavateľstvu TC Lemons, ktoré sa postaralo o mixáž, mastering, obal albumu a EP nám vydalo. Do konca novembra sme nosiče predávali len fyzicky, teraz je už EP dostupné aj v digitálnej podobe, fanúšikovia si ho môžu stiahnuť cez všetky dostupné stramingové služby a hudobné aplikácie. Veľmi sa z toho tešíme.
EP pozostáva z troch skladieb – Ego, Odpoveď znie a No prepáč. Priblíž nám, o čom sú.
Pieseň Ego nie je asi treba zvlášť predstavovať. Je o tom našom osobnom diablikovi, ktorý dokáže v živote narobiť riadnu paseku. Keď sa s ním však naučíme komunikovať a fungovať, tak sa stáva pomocníkom a nám sa potom ľahšie kráča životom. Pieseň Odpoveď znie je zas o tom, že pokiaľ človek hľadá odpoveď niekde mimo seba, tá nikdy nepríde. Aj keď sa možno niekedy zdá, že prichádza, je to väčšinou blud, pretože odpoveď jednoznačne prichádza zvnútra. A na to sme sa podľa mňa aj narodili – aby sme sa naučili čítať svoje vnútro… No a tretia, No prepáč, je taká zaujímavá, sarkastická. Je o štandardnom vývoji vzťahu. Neexistuje, a to si fakt myslím, vzťah, ktorý si neprejde kritickými obdobiami. Taký vzťah sa nevyvinie a tak či tak sa napokon rozpadne. Vzťah je podľa mňa vec, ktorá sa zákonite musí vyvíjať a myslím, že sa ani nikdy nemôže vyvinúť do konca. Práve naopak, končí, keď sa vývoj zastaví.
Od čias, keď vznikol Priestor pre dušu, si sa do vydania EP-čka na dlhší čas s novou tvorbou odmlčal. Čo sa dialo?
Prešiel som si veľmi zaujímavým a náročným životným obdobím. Dokonca som sa ocitol až v takom štádiu, že mi celý život pripadal nezmyselný. To však, samozrejme, vyústilo do jasnej odpovede a jasného zmyslu. Dnes už viem, že som si všetkým mal prejsť. Momentálne som v zotavovacom štádiu, začínam si mnohé veci uvedomovať a prichádza mi do života opäť energia, vraciam sa do starých koľají a venujem sa tvorbe ďalších pesničiek. Materiálu mám aj po vydaní Odkazu neúrekom. Všetko, čo som prežil, sa teraz snažím nejakým spôsobom absorbovať a pretvárať do zvukovej a hudobnej formy. Odkaz je vlastne len taký medzičlánok k niečomu väčšiemu. Momentálne všetko tak pokojne plynie, rozhodujem sa, čo by bolo vhodné spraviť ďalej. Myslím, že sa netreba ponáhľať, všetko má svoj čas a príde to v pravej chvíli.
Čo pre teba znamená hudba?
Hudba je pre mňa pridaná hodnota, je to odmena. Vnímam ju tak od útleho veku, no ako väčšina mladých ľudí, ani ja som spočiatku neveril, že by som niečo také mohol niekedy robiť. To sa v určitom štádiu života zlomilo, uvedomil som si, že predsa kto iný, keď nie ja sám a pustil som do vymýšľania a skladania pesničiek. Je to asi 25 rokov dozadu. Bolo to rozhodnutie doslova z hodiny na hodinu, ako mnoho iných rozhodnutí v mojom živote, no ďakujem zaň. Funguje to.
Ľudia, ktorí ťa poznajú, vedia, že si jednotlivé nástroje do svojich skladieb nahrávaš sám a skladáš aj všetky hudobné línie a texty. Akým spôsobom tvoríš?
Je to presne o tom, čo mi momentálne napadne. Neviem skladby vyrábať. Už som skúsil skladbu umelo vytvoriť a nešlo to. U mňa určite nie. Som vďačný Bohu, že viem už na začiatku zavnímať melódiu alebo nápad a na základe toho potom tvorím ďalej. Vždy cítim, keď niečo ide a keď to má smer, keď ide pieseň a z tohto prvoplánového počiatku potom rozvíjam hudobnú líniu aj text skladby. Texty tvorím v slovenčine, príde mi to celkom logické, keďže žijem na Slovensku. Je mi to prirodzené. Ja som si vždy hovoril, že by som robil rád muziku doma, ale na svetovej úrovni. (smiech)
Sám však nerád o sebe tvrdíš, že si hudobník…
Nie som hudobník, nie som ani spevák, ani gitarista, ani bubeník. Akurát spievam, hrám na bicie, skladám muziku, za čo som vďačný. Za to, že dokážem muziku vnímať a prežívať ju, je to neopísateľný pocit. To, čo vo mne dokáže hudba spraviť, by som prijal zažiť každému aspoň raz v živote. Hudba je jednoznačne môj motor aj afrodiziakum.
Ako vznikol názov EDGAR?
Brat žil nejaký čas v Španielsku, kde stretol mnohých ľudí a medzi nimi jedného obzvlášť zaujímavého muža. Bol to šaman a volal sa Edgar. Keď mi o ňom rozprával, tak ma to oslovilo, až som po chvíli vyriekol, že ak raz budem mať vlastný hudobný projekt, bude sa volať Edgar. Bolo mi to hneď jasné. A je to tu.
A aké sú tvoje ďalšie plány a ciele?
Nerád by som dopredu prezrádzal, čo chystám, ale bude to pecka. Celý život zároveň tvrdím, že cieľ je cesta samotná, už samotné fungovanie človeka, vývoj, zber informácií, ktoré človek spracúva a selektuje, to je cieľ… Môj cieľ je teda žiť tak, aby som robil to, čo ma baví. Keď človeka sprevádza to, čo ho napĺňa a živí sa tým, čo ho teší, je to raj na zemi. A ja chcem za tento raj bojovať.
