V čom spočíva tajomstvo úspešného vzťahu, ako byť šťastnou, a ktorá ženská vlastnosť je najdôležitejšia, prezradili v rozhovore pre Dámsku jazdu dvaja úspešní slovenskí spisovatelia Jozef Banáš a Peter Sasín.
Svetom ženy je láska a láskou muža je svet. Ako tak rozdielne bytosti dokážu vytvoriť šťastný vzťah? O tom sme sa porozprávali s dvoma úspešnými autormi bestsellerov Jozefom Banášom a Petrom Sasínom, ktorý je tiež spoluzakladateľom NLP Akadémie a NLP trénerom (trénerom Neurolingvistického programovania).
Čo je podľa vás základným kameňom úspešného vzťahu.
Peter Sasín: Vo vzťahu je dôležité, aby sme boli pre svojho partnera nenahraditeľným. Napríklad s mojou partnerkou sme už dvadsať rokov spolu a som rád, keď mi povie, že na svete existuje milión optimálnych ľudí pre ňu, čiže nie len ten jeden. Potom ja som ten, ktorý musí „dokazovať“ každý deň, že si ju zaslúžim.
Prečo podľa vás súčasná doba nepraje dlhodobým zväzkom a veľa vzťahov stroskotá?
Peter Sasín: Veľa ľudí si mýli túžbu vlastniť s láskou. To nie je láska. Taktiež ľudia majú tendenciu opakovať tie isté chyby bez toho, aby si ich uvedomili. Napríklad niekto má partnera, rozíde sa s ním a nakoniec zistí, že jeho ďalší vzťah je taký istý ako ten predchádzajúci. Preto je dôležitá bdelosť. Uvedomiť si spätnú väzbu. Ja považujem život za mechanizmus spätnej väzby. Čiže to, ako život vyzerá, je iba spätná väzba našej existencie.
Príčinou neúspešných vzťahov je tiež, že si vopred vytvárame negatívny program. Vysvetlím to na nasledujúcom príklade. Čo sa stane, keď idete po ulici a uvidíte zamilovaný párik? Pomyslíte si „Jej, tí sú zamilovaní, však o chvíľu ich to prejde“. Tak si vytvárate vopred negatívny obraz aj o svojom vlastnom živote.
Jozef Banáš: Mňa a moju ženu by mali voziť v maringotke po Slovensku a ukazovať, ako funguje úspešné manželstvo (smiech). My sme nezvyčajný pár, pretože ja som svoju ženu spoznal, keď mala šestnásť rokov a o dva roky na to sme sa vzali. Mal som vtedy o tri roky viac. Takže sme už spolu veľmi dlho. Samozrejme naše manželstvo prešlo všeličím. Moja manželka má na uvedenú otázku veľmi zaujímavú odpoveď. Hovorí, že základným kameňom šťastného vzťahu je nemať očakávania. Pretože, keď vy očakávate od partnera, že bude spĺňať vašu konkrétnu predstavu, tak nie je možné, aby ju naplnil. Keď nemáte očakávania, tak vnímate toho partnera so všetkými jeho chybami, ktoré sa po čase určite ukážu. Samozrejme na začiatku vzťahu, keď ste zamilovaní, tak ich nevidíte, lebo keď idete na rande, snažíte sa predviesť iba v pozitívnom svetle. Chodíte na prvé stretnutia navoňaní, ale keď začnete s niekým žiť, zistíte, že nie je všetko také voňavé. Tiež je dôležité vo vzťahu nielen brať, ale i dávať. Aby zostala zachovaná rovnováha medzi týmito dvoma protipólmi.
Čo radíte ženám, ako sa dá uspieť v mužskom svete?
Jozef Banáš: V mužskom svete? Nech prídu za mnou, ja im poradím (smiech). Mám už 67 rokov, tak si to môžem dovoliť. Ale vážne. Radím im, aby boli úplne prirodzené. Aby sa na nič netvárili. Nesnažili mužov získavať najmä lacnými trikmi. Za moju generáciu si môžem dovoliť povedať, že samozrejme každého muža upúta pekná žena, ale pokiaľ je vo svojom vnútri prázdna, to očarenie rýchlo pominie.
Peter Sasín: Dôležité je byť sama sebou. Tiež chcem upozorniť na skutočnosť, keď si žena povie, že chce uspieť v mužskom svete, vytvára si tým vnútorné nastavenie, predpoklad. Chcem tým povedať, že na ľuďoch vždy vidíte, ako sa cítia, či sú sami so sebou spokojní. Keď sa vrátim k tým vzťahom, veľakrát chce manželka od manžela, aby si ju vážil, rešpektoval a zaobchádzal s ňou pekne. No často si nevážia samé seba a nevedia sa pochváliť. Vidia všetky svoje chyby a nedokážu sa pozrieť na seba do zrkadla. Počúvam „Som tlstá, nič nedokážem, v práci sa mi nedarí, na nič sa nehodím“ a po tomto všetkom si ju manžel má vážiť. Tam prebieha podobný proces. Partner toto všetko cíti. Podvedome na to reaguje: „Ty sa poznáš, ty sebou pohŕdaš, tak asi to tak má byť. Tak asi to tak chceš“. To platí i v profesijnom svete, keď sa ženy na základe mužského sveta snažia byť príliš mužské. Tie naozaj úspešné ženy nestrácajú svoju ženskosť .
Aká ženská vlastnosť je podľa vás najdôležitejšia?
Jozef Banáš: Tá spomínaná prirodzenosť. Nemám rada feministické typy, ktoré chcú stále bojovať za práva žien a podobne. Veď každý normálny muž svoju ženu rešpektuje a v tom je ten svet krásny, úžasný a vyvážený. U muža je prevaha v tom fyzickom, ženy sú výrazne duchovnejšie bytosti. Napríklad aj v Butháne (štát v Ázii, pozn. redakcie), z ktorého som sa nedávno vrátil, má kráľovná obrovské slovo a muži ju rešpektujú. Možno práve preto sú ľudia v tomto štáte považovaní za najšťastnejších. Podľa mňa je nesmierne dôležité, aby bol ženský a mužský element v rovnováhe.
Chystáte spoločný projekt Kód šťastia. Čo nám o ňom prezradíte?
Peter Sasín: Kód šťastia je určený pre ľudí, ktorí chcú urobiť v živote zmenu, a to nie jednorazovú, ale kontinuálnu. Je to podobne ako s fitnescentrom. Nie je pre ľudí, ktorí prídu raz, zacvičia si a už sa viac nevrátia. Takisto aj Kód šťastia, ktorý bude realizovaný formou prednášok, diskusií a cvičení, je pre tých, ktorí sa stále chcú vzdelávať a rásť. Chcú sa dozvedieť nové nástroje, ako byť šťastným. Podľa mňa šťastie je správanie. Nepredstavuje žiadnu zlatú mušku, žiadny abstraktný pojem, ktorý je tam vonku. Každý z nás vlastní potrebné vnútorné zdroje, ktoré treba nájsť, otvoriť a zobrať ich. Hlavne nechať sa inšpirovať ľuďmi, ktorí majú k tomu čo povedať. Možno poznáte tvrdenie „ kým sa obklopuješ, tým sa aj stávaš“. Ja dokonca hovorím, že náš mesačný príjem sa rovná zhruba príjmom piatich ľudí, s ktorými sa stretávame najčastejšie. Takisto náš pocit šťastia je priemerom pocitov šťastia tých najbližších ľudí.
Jozefa Banáša vnímam ako jedného z najinšpiratívnejších ľudí vôbec, ktorých tu máme. Nie je zatiaľ takých osobností veľa, a práve tento stav chceme zmeniť. Jednoducho svojim príkladom inšpirovať druhých, aby oni mohli potom urobiť tie želané zmeny.
Jozef Banáš: Vážim si, že ma Peter oslovil, pretože ho považujem za človeka, ktorý dokáže motivovať ostatných. Na rozdiel od neho moje znalosti vyplývajú z mojich životných skúseností, ktoré boli samozrejme aj negatívne. Počas svojho života som všeličo zažil a v živote ma už len tak niečo neprekvapí. Preto moja časť prednášok v rámci projektu bude síce menej o odbornej terminológii, ale o to viac popretkávaná životnými príbehmi.
Čo je prvým krokom pre pozitívnu zmenu v živote?
Peter Sasín: Zmeniť pozornosť . Príliš veľa ľudí presne vie, s čím sú nespokojní. Ak sa ich spýtate, čo chcú v živote, odpovedia vám zväčša, čo nechcú. No ak sa ich spýtate priamo na to, čo chcú, začínajú koktať a dostanú sa do rozpakov, lebo väčšinou nepoznajú na otázku odpoveď. Práve prostredníctvom projektu Kód šťastia chceme hravou formou prednášok, cvičení a diskusií pomôcť ľuďom spoznávať spomínané vlastné vnútorné zdroje.
Jozef Banáš: Musíme si uvedomiť samých seba. Väčšina z nás inklinuje skôr k tomu pesimistickejšiemu pohľadu na život. Ak ich požiadate, aby si spísali vlastnosti, ktoré si na sebe vážia, často potom zisťujú, že nie sú až takí zlí, ako sa vidia. Naraz si človek začne uvedomovať, že aj on má ten potenciál. Čiže pre začiatok chceme v ľuďoch vzbudiť úctu, rešpekt k sebe samému. A myslím si, že vďaka tomu, že som v živote dostal zopár kopancov a dokázal sa pozbierať, mám tiež k tomu čo povedať. Pretože nie je hanba padnúť do prachu, ale v ňom zostať. Životnú inšpiráciu som našiel aj vďaka skúsenostiam zo stretnutí s mnohými inými inšpiratívnymi ľuďmi. Spomeniem napríklad Dalajlámu, čo bol tiež malý zázrak. Ale jednoducho som v to veril a podarilo sa to. Takže, čo má človek v hlave, v čo verí, tak to je.
Zhovárala sa Milota Mezeiová
