Herec a začínajúci režisér sa teší z doterajších kladných recenzií a dúfa, že sa filmu bude dariť aj na Slovensku.
Český herec, scenárista a režisér Jiří Mádl uvádza do slovenských kín rodinnú snímku Pojedeme k moři, ktorú nakrútil podľa vlastného scenára.
Hlavnou postavou jeho režisérskeho debutu je chlapec Tomáš, ktorý dostane k narodeninám kameru a rozhodne sa nakrútiť film o vlastnej rodine. Počas filmovania však zistí, že mu otec zvykne klamať a snaží sa odhaliť pravdu, ktorá mu ale prinesie rôzne prekvapenia. Príbeh sa odohráva v Českých Budějoviciach a okolí, odkiaľ Mádl pochádza.
„Budějovice sú jedným z najkrajších miest, ktoré poznám a vôbec nechápem, že nie sú vo filme. Sú totiž neuveriteľne fotogenické. Nechápem, že ešte nikto neurobil budějovický film,“ vyjadril sa začínajúci režisér v rozhovore pre agentúru SITA.
Ako uviedol, toto mesto si vybral z viacerých dôvodov.
„Bolo to pohodlnejšie a zároveň to bol úplne zištný dôvod. Ja som jednoducho chcel mať dobrý, neopozeraný film,“ dodal.
K rozhodnutiu nakrútiť vlastný film priviedla Mádla kniha Čudná príhoda so psom uprostred noci (2003), ktorú Mark Haddon napísal z pohľadu dieťaťa.
„Úplne ma to fascinovalo, pretože to nebol denník, v ktorom by sa písalo, že dnes som bol niekde. Skôr to bolo také, že ‚chcel by som napísať knižku a neviem, ako sa to robí, ale skúsim to‘. Zistil som, že mám z toho úplne nový literárny zážitok, ktorý som nikdy nezažil. A tak som si hovoril, že toto predsa musí ísť aj vo filme,“ povedal Mádl.
Ako ďalej prezradil, najprv napísal scenár, ktorý ho lákal predovšetkým preto, že takýto film na svete ešte nevznikol. Aby dával zmysel, písal k nemu aj režijné poznámky. Práve vďaka nim začali mať vraj zainteresovaní pocit, že chce na snímke pracovať aj ako režisér. Plány 27-ročného filmára však boli celkom odlišné.
„Keď som im to dával čítať, všetci získali dojem, že to chcem režírovať. Trikrát mi to ponúkli a ja som trikrát odmietol, pretože som nikdy nechcel byť režisér. Hovoril som si, že túto prácu nikdy robiť nebudem. No po tom mojom treťom odmietnutí sa mi to rozležalo v hlave a sám som sa o to nakoniec prihlásil. Nemyslím si, že som režisér, ktorý môže robiť všetko. Tu som však zrazu pochopil, že mi chvíľku trvá, kým ľuďom vysvetlím, ako to myslím. Začal som sa báť, že by, napríklad, niekto nemusel úplne pochopiť, ako to chcem a ten príbeh sa mohol úplne celý zrútiť. Stačilo by mierne nepochopenie a nemuselo by to fungovať. Preto som si povedal, že sa toho asi chopím sám,“ prezradil Mádl, ktorý si najprv vybral formu a až následne hľadal príbeh, ktorý by do nej napasoval.
„Vymyslel som tento príbeh, ktorý je taká nejaká mozaika rôznych vecí, ktoré som v živote zažil alebo ktoré som niekde počul. Netýka sa to mňa priamo. Nie je to autobiografické, aj keď sa mi to ľudia snažia podsúvať a čakajú, kedy to teda priznám,“ uviedol.
Vo filme vystupujú tri reálne postavy, s ktorými sa Mádl v živote stretol. Prvou z nich je hercova babička, ďalej prvá láska Stáňa a dobrý priateľ hlavnej postavy Haris, ktorý bol v detstve režisérovým najlepším kamarátom.
Vhodné obsadenie do detských úloh hľadal populárny herec po celej Českej republike. S výberom mu pomáhal asistent réžie a hercova pravá ruka Miro Mráz, s ktorým asi pol roka vyberali spomedzi približne 500 detí. Malého Tomáša si nakoniec zahral Petr Šimčák, jeho kamaráta Jan Maršál a v úlohách dospelých sa predstavili Ondřej Vetchý, Lucie Trmíková, Michaela Majerníková či Jaroslava Pokorná.
Ako uviedol Mádl, obsadením Vetchého si bol istý od začiatku. „Vybral som ho ako hlavného hneď. V podstate je to môj veľký kamarát a najlepší český herec, tak som ho chcel od začiatku,“ prezradil.
Najťažšou úlohou však bolo podľa režisérových slov vybrať chlapcov, na ktorých celý príbeh stojí. Výber bol náročný nielen pre množstvo detí, ale aj preto, že museli za nimi cestovať a s každým stráviť určitý čas. „S tými deťmi to bolo hrozne náročné, pretože sa nám napríklad stalo, že prišlo dieťa a bolo hrozné, bolo nepoužiteľné. A ja som s ním strávil nejaký čas, pretože predsa prišlo z diaľky do Prahy, pretože to práve nebolo v regiónoch, v ktorých sme boli. Povedal som si, skúsim to, no a zrazu, keď som s ním strávil nejaký čas, tak on sa rozhýbal a bol dobrý. To bolo pre mňa poučenie, našťastie hneď na začiatku, že musím byť trpezlivý a venovať im čas, že z nich možno niečo dostanem. Tak som si povedal, že s každým dieťaťom strávim najmenej 20 minút a naozaj sme to tak urobili. Mali sme ale limit, že za ten čas to musíme vyrovnať. Takto sa to naozaj vyplatilo,“ popísal herec.
Ako ďalej uviedol, réžii sa chce venovať aj naďalej. V porovnaní s herectvom ho vraj práca režiséra viac napĺňa, aj keď je často náročná na nervy. Nedávno vraj dokonca dostal dve režisérske ponuky, ktoré však podľa vlastných slov zrejme odmietne, pretože do cudzích projektov sa zatiaľ nechce púšťať. To, na čom pracuje, musí vraj cítiť a musí to byť takpovediac jeho. Ako uviedol, v hlave má už prichystanú ďalšiu látku, s ktorou by chcel pracovať a ako povedal, bol by veľmi rád, ak by sa mu ju podarilo zrealizovať.
Nateraz však ešte stále žije filmom Pojedeme k moři, ktorý sa zatiaľ stretáva s kladnými reakciami verejnosti, čo ho veľmi teší. Ako sa vyjadril, dúfa, že sa mu bude ďalej dariť rovnako na Slovensku ako aj v Česku. Predstaviť ho chcú aj na viacerých zahraničných filmových festivaloch, napríklad v Mníchove, Hongkongu alebo Soule. Záujem o snímku dokonca prejavila aj kanadská distribučná spoločnosť Arrow.
Jiří Mádl sa do povedomia divákov a diváčok dostal úlohou v komédii Snowboarďáci (2004). Následne sa objavil v snímkach ako Ro(c)k podvraťáků (2006), Rafťáci (2006), Gympl (2007), Taková normální rodinka (2008), Bathory (2008), V perine (2011), Štyri slnká (2012), Probudím se včera (2012), eŠteBák (2012) či Colette (2013).
