Na podujatí Tribute To Freedom bola hlavnou hviezdou speváčka Jennifer Rush. Interpretka mnohých hitov, z ktorých napríklad kultová skladba The Power Of Love našla svoj zápis do Guinessovej knihy rekordov, ako najrýchlejšie predávaný singel spievaný v angličtine.
Veľmi spontánna umelkyňa je aj veľmi šarmantnou spoločníčkou. Počas rozhovoru sa dokonca sama zvykne pýtať novinárov a popri debate ich žoviálne chytá za ruku, či pláca po stehne. Dvadsať minút s ňou, to bolo ako kávičkovanie a klebetenie s kamarátkou. Pred koncertom na Devíne sa to pošťastilo aj nám v Dámskej jazde.
Jennifer, máte vynikajúce sólové nahrávky, ale počas kariéry ste odspievali aj množstvo duetov a spolupracovali s významnými umelcami, ako boli Michael Bolton, Elton John, či Placido Domingo. Pri ktorom z nich chémia najviac zafungovala?
So žiadnym z nich som nikdy nemala problém. Naopak. Bola som veľmi šťastná, že som s nimi mohla spolupracovať. Všetci boli ku mne mimoriadne milí. Môj otec poznal Placida Dominga, aj Josého Carrerasa, takže oni ma poznali odmalička a ich synovia, moji rovesníci, ich nabádali, aby išli so mnou spievať. A Michael Bolton? Písal mi prvé pesničky, mal vynikajúci hlas… V tom čase bol populárnejší viac v Európe, ako v Amerike a mala som všetky jeho kazety. Pamätáte si magnetofónové kazety? ( smiech )
Áno, aj vinylové platne…
Tak, tak. Cedečka v tom čase ešte neboli. Tak som počúvala magnetofónové kazety s Michaelom Boltonom a moji bratia ma za to nenávideli. A jeho hudbu takisto. Počúvala som ho stále dokola.
Neskôr ste dokonca mali spoločného vydavateľa…
To bolo na tom všetkom úžasné. A zaujímavé boli aj ďalšie prepojenia: Elton John bol vtedy priateľom jedného z mojich producentov. Už vtedy bol megahviezdou a pracovať s ním bolo ako splnenie veľkého sna. Nikdy som nemyslela, že by to bolo možné.
Nemal hviezdne maniere?
Bol veľmi milý. Nikdy nezabudnem na televíznu šou, v ktorej som vystupovala práve s Eltonom. Bolo to v Nemecku, mali sme k dispozícii bodyguardov a vodičov limuzín, skrátka, všetko, čo veľké hviezdy potrebujú ( smiech ). Agenti nahrávacej spoločnosti sa ma stále pýtali, či ešte niečo nepotrebujem, vraj mám predložiť môj zoznam požiadaviek. Vravím: Nie! Nepotrebujem nič. Opýtajte sa Eltona, je to predsa sám Elton John! A oni mi len povedali, že on povedal, že nepotrebuje nič, že ja som tam za hviezdu…
Váš hlas je zaradený do rozsahu mezzosoprán. Nikdy ste neskúšali napríklad operný žáner?
Nikdy! Otec bol operný spevák, mama hrala na klavír a spolupracovala s otcom, kým ju žiaľ aj vo vzťahu nevymenil za mladšiu verziu… Pamätám si, že mama dokonca hrala sprievodnú hudbu v Mníchovskej opere. Bola nesmierne talentovaná. Okrem hrania na klavíri bola aj hlasovou pedagogičkou. Pracovala s najväčšími esami z opery. Bola som často pri tom, už ako malé dieťa.
Fascinoval vás ten svet?
V podstate áno. Nechápala som však, že napriek drine sa 99 percentám z nich nepodarilo uspieť. Zošaleli z hudby… ( smiech ). Čiže v tomto prostredí som si veľmi rýchlo uvedomila, že ničím takým nechcem prejsť. Chcela som byť autorkou hudby, aby som si mohla písať svoje vlastné piesne. Operu totiž musíte spievať šialene presne, priam puntičkársky. Ak to nezvládate, skončili ste. Nemôžete zmeniť ani kúsoček, pretože dirigent ti to potom zráta. Preto som sa rozhodla pre svet popu.
Tým, že ste vyrastali v hudobnom prostredí, bolo asi jasné, kadiaľ povedie vaša profesionálna kariéra…
Áno, bolo to viac-menej dané. Mám ešte dvoch starších bratov, tiež sú hudobníci. Keď som mala deväť rokov, tak sme mali rodinný koncert a na ňom som nielen spievala, ale aj hrala na gitare. Hneď po tomto vystúpení som povedala, že s hudbou nechcem mať nič spoločné a na dlhý čas som to aj dodržala.
A čím ste chceli byť?
Právničkou. Alebo novinárkou, naozaj! No a po strednej škole som dva roky robila sekretárku v kancelárii. A bola som najlepšia sekretárka! Strašne rýchlo som vedela písať na stroji.
Rodičia neprotestovali?
Otec áno, prinútil ma nahrať prvý album, ešte pod mojim občianskym menom Heidi Sternová. Obtelefonoval všetky nahrávacie spoločnosti a keď vybavil nahrávací termín, tak ma uprosil, aby som priletela a nahrala tri skladby. Hneď so mnou podpísali zmluvu. Potom prišli televízne vystúpenia a ja som prestávala stíhať byť dobrou sekretárkou ( smiech ). Navyše, kolegovia ma videli vystupovať a tak sa toto malé tajomstvo prezradilo.
Bolo vám ľúto zavesiť písací stroj na klinec?
Áno, bola to naozaj dobrá práca! (smiech ) Inak, mnoho kolegýň začínalo práve takto. Aj Leona Lewis pracovala predtým, než sa stala speváčkou, ako sekretárka. Alebo Faith Hill, ona bola zasa najprv recepčnou v hudobnej spoločnosti. Potom zas balila reklamné predmety pre svoj idol, country speváčku Reby McEntire. Skrátka, všetky sme takto začínali, treba si vyšliapať svoj chodníček nahor.
Spievate aj rozprávate po anglicky, nemecky, aj španielsky. Ktorý z týchto jazykov je najspevnejší? V ktorom z nich sa emócie vyjadrujú najexpresívnejšie?
Pre mňa je to španielčina. Ak si vypočujete španielsku verziu The Power Of Love, tak budete mať ten istý pocit. Keď som to spievala prvý krát, nevedela som po španielsky ani slovo, takže som logicky nemala ani správnu výslovnosť. Ale ak si vypočujete skladbu Solitaria Mujer, tam už bola moja španielčina perfektná, bolo to totiž o niekoľko rokov neskôr. Najlepšie jazyky na spievanie sú pre mňa jednoznačne latinské. Sú veľmi jednoduché. V nemčine som spievala len jednu pieseň, ale bola naozaj super, mala skvelý text. Ale môj spev v nemčine nebol dobrý, teraz by som to urobila lepšie. Mimochodom, je to pieseň Das Farbenspiel des Winds.
Ale vy ste po nemecky naspievali aj veľmi známu reklamu na auto!
( Smiech ) To bolo skvelé! Pretože to auto sa vyslovuje ako „dejú“, a to v hovorovej reči v nemčine znamená dezodorant! Mojej dcére som zas dala meno Ariel, čo je meno pre leviu kráľovnú a v Nemecku zasa majú prášok na pranie s týmto názvom. Priatelia z Nemecka mi posielali fotky prášku a pýtali sa ma, čo to stváram, že dcére dávam také meno (smiech).
Ste spoluatorkou skladby The Power Of Love, ktorá zmenila históriu popscény. Ako hodnotíte coververzie, ktoré prišli po vašej verzii? Odspievali ich Laura Braningan, či Celine Dion.
Laura to urobila úžasne a na Celine sa nemôžem hnevať, keďže predala milióny kópií a mne ako spoluautorke nabiehajú dodnes tantiémy ( smiech ). Ale vážne – ona milovala tú pieseň a podarilo sa ju dostať do celkom iného levelu. Urobila z nej hitparádovú jednotku v Amerike.
Nežiarlili ste?
Nie, veď to bol aj môj veľký úspech. Navyše, tie verzie boli vydarené. Je viac ciest- môžete imitovať pôvodnú verziu, alebo jej dať celkom iný rozmer. Áno, spočiatku som bola trošku smutná, že sa mne ako speváčke nepodarilo dobyť s piesňou Ameriku, ale napokon vyhrala hrdosť na výsledok. Navyše, aj ja som počas kariéry spievala veľa skladieb od iných speváčok a neviem, či by sa Chaka Kan, alebo Arethe Franklin páčili moje verzie.
Ste na Slovensku po druhýkrát. Teraz často cestujete?
Hej, bola som tu pred šestnástimi rokmi na súkromnej akcii a teraz nás osud s vašou krajinou opäť spojil. Prišli sme z Južnej Afriky, od vás letíme do Nemecka. Život hudobníka je kočovný, ale nesťažujem sa. Vybrala som si ho sama.
