Bývalý minister školstva Juraj Draxler reaguje na aktuálnu politicko-spoločenskú situáciu na Slovensku:
V tejto chvíli Slovensko žije dvoma politickými ilúziami:
Tou PRVOU žije opozícia (nelen strany, ale aj celá tá časť mediálneho prostredia a spoločnosti), ktorá dúfa v prevzatie moci.
K tomu ale prakticky určite nepríde. Po prvé, je to takmer vylúčené nasledujúce tri roky. Dnes je iná atmosféra vo vládnych stranách, na rozdiel od situácie pred siedmimi rokmi sa dobrovoľne nikto kľúčový moci nevzdá, a podobne je iná, menej ležérna konštelácia v biznise, v mediálnom pozadí, atď.
Po druhé, je takmer vylúčené, aby opozícia prevzala moc po voľbách. Takmer určite sa jej nepodarí preklopiť dostatok hlasov v niektorých kľúčových sociodemografických skupinách – nebude ju voliť dosť dôchodcov, ale neoslovia ani ľudí, ktorí žijú v agentúrnych džoboch, na týždňovkách, v podradných prácach – pretože oni ten typ ľudí, aký je v opozícii, životnými skúsenosťami neznášajú.
Tou DRUHOU ilúziou žije vládna koalícia, kde si doteraz veľa ľudí myslí, že sa to nejako zvládne, ešte viac nabudíme „svojich“ cez sociálne siete, premiér niečo vymyslí, prípadne, v najhoršom, sa niektorí potom odsunú na útočiská v Dubaji a do podobných lokalít.
Lenže také ľahké to nebude. Áno, s najväčšou pravdepodobnosťou po najbližších voľbách nastane situácia, že vznikne buď nejaká veľmi krehká väčšina Smer, Republika atď. alebo nejaká poloúradnícka vláda, kde dnešná opozícia bude ťahať za kratší koniec.
Ale bude to veľmi nepríjemné. To vôbec nebude nejaký „stabilný chaos“ cez jedny, druhé, či tretie patové voľby. Na to je v hre príliš veľa klík, plus vplyvy v dôsledku geopolitických hier, atď.
Samozrejme, koalícia už akceptovala, že musí dôjsť k nejakému reštartu vládnutia. Ale keď sa človek s koaličnými špičkami rozpráva, nevanie z toho dojem, napriek ich dramatickým vyhláseniam pre médiá, že by si väčšina z nich uvedomovala vážnosť situácie.
A pozor, v súčasnom nastavení tá situácia lepšia nebude. Len horšia. Po katastri prichádza problém v štátnej poisťovni a ani ňou to neskončí.
A tých problémov bude veľa, niektoré viac, iné menej dramatické, ale ono sa to nasčíta. Plus problém trendu – ťažko sa bude vysvetľovať, ako to, že nás iní predbiehajú.
Najmä ale: bude stačiť pred voľbami vyliať trochu betónu, zariadiť lepšie niektoré administratívne budovy a hovoriť, že sa ľuďom lepšie žije? Bude?
Či ale naozaj dôjde k ráznej zmene vládnutia, to som dosť skeptický. Nie je na to atmosféra. Veď nejako ešte bude.
Čo dodať? Ako často spomínam, a pokojne to spomeniem aj teraz, je to večná škoda, Slovensko funguje pod svojím potenciálom.
Nie všetko sa dá urobiť rýchlo, plus národ nie je veľmi plodný, čo sa konštruktívnych diskusií týka, aj iné problémy s mentalitou by sa dali spomínať.
ALE: je tu stále veľmi slušný vzdelanostný základ, kopa zručných ľudí, potenciál dokonca aj pre mnohé špičkové vedecké snaženia. A naozaj: sme blízko ultra bohatým krajinám, čo sa dá využiť na viac, ako dodávanie lacnej pracovnej sily.
My by sme si mali žiť o dosť pohodlnejšie, ako si žijeme a pritom využívať aj to, že sme trochu živší, spontánnejší ako niektorí z tých ľudí na Západe.
Stačilo by niektoré veci robiť trochu lepšie, technicky, a správať sa trochu štátnickejšie.
