Korene módneho priemyslu sa zväčša pripisujú Taliansku či Francúzsku a ich výnimočným dizajnom z minulých storočí. Málokto však vie, že to bol talentovaný a odvážny Angličan, kto položil základy slávnej parížskej haute couture.
Vysoká móda alebo krajčírstvo, ako v slovenčine voľne prekladáme zaužívaný francúzsky termín haute couture, sa do svetového módneho slovníka dostali v 19. storočí. Hoci sa nám s haute couture dnes spájajú najmä slávne mená ako Dior, Givenchy či Jean Paul Gaultier, jej korene siahajú až na francúzsky cisársky dvor vo Versailles.
Začiatky haute couture v Paríži
Otcom haute couture sa v polovici 19. storočia stal Angličan Charles Frederick Worth, ktorý si v roku 1858 otvoril módny dom v Paríži. Za svoj úspech vďačil najmä manželke cisára Napoleona III. Eugenii, ktorá si obľúbila jeho jedinečné, ručne šité kreácie z luxusných materiálov.
Pod jej dohľadom sa z Wortha stal miláčik parížskej smotánky, ktorá jeho modely obdivovala na každoročných prehliadkach. Worth svoje návrhy ako prvý predvádzal na živých modelkách. Každý dizajn bol unikát a Worth bol pripravený prispôsobiť ho presným požiadavkám svojich zákazníčok, čím založil pravidlá haute couture pre ďalšie generácie.
Exkluzívny klub couturierov
Byť slávnym a obdivovaným couturierom dnes paradoxne vôbec nie je jednoduché. Hoci módne inštitúty a vysoké školy každoročne chrlia nových a talentovaných módnych tvorcov, na parížske móla vedie veľmi dlhá cesta.
Tých najlepších z najlepších každý rok úzkostlivo vyberá komisia Chambre Syndicale de la Haute Couture, ktorá patrí pod Ministerstvo priemyslu v Paríži. Hoci dizajnérov je na svete čoraz viac, počet „certifikovaných“ couturierov neustále klesá.
Zatiaľ čo v roku 1946 v Paríži predstavovalo svoje kolekcie vyše sto uznávaných dizajnérov haute couture, dnes je na oficiálnom zozname couturierov len 14 mien. Okrem nich sa na parížskych týždňoch módy haute couture predstavujú i „correspondents“ – zahraniční dizajnéri a hosťujúci tvorcovia, medzi ktorými sú dnes napríklad Giorgio Armani či Giambattista Valli.
V decembri 2012 komisia Chambre Syndicale de la Haute Couture do svojich radov oficiálne prijala dvoch nových členov – módne domy Alexis Mabille a Maison Martin Margiela.
Povinné skúšky šiat i počet zamestnancov
Módny dom, ktorý sa chce dostať do úzkeho kruhu uznávaných couturierov, musí splniť niekoľko podmienok, a tie sú pre menšie módne firmy často obrovskou záťažou. Niet divu, že na zozname couturierov stále figurujú najmä najväčšie francúzske módne domy s obrovským rozpočtom.
O to väčším prekvapením je, ak sa do oficiálneho zoznamu dostanú i menej známe mená ako napríklad Alexis Mabille. Módny dom haute couture musí dokázať šiť modely na objednávku s prihliadnutím na ich jedinečnosť. Šaty šité na mieru s niekoľkými povinnými „skúškami“ sú samozrejmosťou.
Okrem toho musí mať módny dom sídlo v Paríži s určitým počtom stálych zamestnancov či spĺňať presné technické kritériá stanovené Chambre Syndicale de la Haute Couture. Mladých nádejných couturierov vychováva francúzska komora i na vlastnej módnej škole.
Haute couture vs. prêt-à-porter
Haute couture sa často zamieňa s kolekciami prêt-à-porter, ktoré svetoví dizajnéri prezentujú tiež dvakrát do roka na prehliadkach vo svetových módnych metropolách. Francúzi si preto poistili názov haute couture zákonom.
Značku haute couture môžu teda používať iba tie módne domy, ktoré dostali špeciálne povolenie od francúzskeho Ministerstva priemyslu.
Napriek veľkej exkluzivite však vysoká móda či krajčírstvo nezaručuje dizajnérom aj vysoký príjem. Haute couture kolekcie často vyšťavia módne domy natoľko, že sú odkázané vyrovnať svoje náklady práve prêt-à-porter kolekciami a doplnkami.
Dizajnéri sa tak neustále točia v kolotoči, kde módne trendy určujú umelecké haute couture modely, no príjem im zaručia práve o niečo dostupnejšie a masovejšie vyrábané ready-to-wear kolekcie.
Umenie haute couture
Lesk francúzskej haute couture sa síce začal pomaly strácať s ubúdaním vrstiev na šatách či skracovaním dĺžky sukní, no prehliadky toho najlepšieho z módy na haute couture fashion weeku v Paríži sú dvakrát ročne dôkazom toho, že v móde je stále veľká dávka kreativity a umenia.
Individualitu módnych tvorcov a jedinečné dizajny nezabila ani globalizácia posledných desaťročí, ba naopak, zdá sa, že vplyvy svetových kultúr módu len obohatili. Dôkazom sú vždy originálne predstavenia couturierov, ktoré každoročne v januári a v júli inšpirujú módnych tvorcov i obchodné reťazce po celom svete.