Do jeho siedmich rokov si o ňom mysleli, že je slabomyseľný a dnes mu vďačíme za mnohé vymoženosti, bez ktorých nedokážeme existovať! Aký bol jeho životný príbeh?
Najznámejší vyhľadávač Google dnes spomína na 270. výročie narodenia vynálezcu prvej galvanickej batérie – Voltovho stĺpa, trecej elektriny a mnohých iných objavov, ktoré mu priniesli svetové uznanie ešte počas jeho života. A to napriek tomu, že ho v detskom veku považovali za slabomyseľného. Ide o významného talianskeho fyzika Alessandra Voltu, ktorý sa narodil 18. februára 1745 v šľachtickej rodine ako posledné siedme dieťa. Do svojho siedmeho roku nerozprával, a preto vznikli spomínané obavy o jeho slabom intelekte. On však dokázal pravý opak.
Svoje štúdium začal na jezuitskej škole, no už v tom čase sa zaujímal o elektrinu a prestúpil na kráľovský seminár. Jeho prvá kniha niesla názov O príťažlivej sile elektrického ohňa a javoch s tým súvisiacich. Už ako osemnásťročný totiž odhalil súvislosť medzi magnetizmom a elektrinou, ktorú rozvinul v spomínanej knihe.
V ďalšom období kariéra a sláva Allesandra Voltu už len stúpala a rástla. Stal sa riaditeľom lýcea a profesorom fyziky na gymnáziu v Come. Vynašiel a zdokonalil mnoho prístrojov, ktoré mu pomáhali v jeho bádaní. Medzi ne patril napríklad kondenzátor a elektrometer.
Podarilo sa mu získať aj uznanie mocných, ku ktorému mu dopomohol nepriamo Luigi Galvani, ktorý v roku 1791 publikoval svoje výsledky pokusov s preparovanými žabacími nervami a svalmi. Voltu zaujali jeho pokusy a sám si ich zopakoval. Prišiel však k odlišným záverom ako Galvani, a to že príčinou vzniku elektrického prúdu vo svaloch a nervoch žaby sú dva rozličné, navzájom spojené kovy, ktoré sú súčasne spojené elektricky vodivou kvapalinou živočíšneho tkaniva a nie „živočíšna elektrina“.
Toto poznanie mu pomohlo objaviť prvý elektrochemický článok tzv. Voltov stĺp, ktorý mu priniesol svetové uznanie. Keď totiž informoval o svojich objavoch a prednášal pred Kráľovskou spoločnosťou v Londýne a vo Francúzskom inštitúte v Paríži, svojimi výsledkami výskumu uchvátil spoločnosť, ktorá vtedy niečo znamenala. Medzi jeho mecenášov patril aj Napoleon Bonaparte, ktorý ho vymenoval grófom a vo všetkom ho podporoval.
Alessandro Volta, celým menom Gróf Alessandro Giuseppe Antonio Anastasio Volta, sa stihol počas života i oženiť a stal sa otcom troch synov.
V roku 1823 dostal srdcovú mŕtvicu, ktorá ho pripravila o zrak i sluch a zomrel o štyri roky neskôr vo veku 82 rokov.
