Ray Demski žije v Mníchove a patrí k najuznávanejším autorom akčných a dobrodružných výjavov. Jeho najnovší projekt skúma fenomén Bukomu, štvrte v ghanskej metropole Akkra, ktorá pravidelne dodáva svetu tých najkvalitnejších boxerov.
Kariéru fotografa Rayovi Demskimu akoby predurčilo už detstvo. Vyrastal v obklopení prírodou kanadskej časti Skalnatých hôr, odvtedy vyznáva voľnosť exteriéru. Prípadnú salónnu usedavosť mu z nátury ešte viac odbúrala iniciačná skúsenosť: väčšinu svojho tínedžerského veku totiž strávil na ceste okolo sveta plachetnicou dlhou 13,5 m. Práve v tom období si Ray zadovážil prvý fotoaparát, s ktorým začal zachytávať ľudí aj scenérie. Súčasne rozvíjal svoju fyzickú zdatnosť. V roku 2007 – po precestovaní 40 krajín, respektíve takmer siedmich rokoch – jeho zanietenie vyústilo do práce na plný úväzok. Ray sa špecializuje na fotografovanie spomenutých akčných a dobrodružných výjavov, je európskym ambasádorom značky Nikon a aj s využitím udržiavanej kondície hľadá nové témy a uhly pohľadu.
Napriek značne obmedzenému priestoru aj prostriedkom táto komunita zásobila svet výnimočným počtom šampiónov v ringu. Mnoho jej členov si nemôže dovoliť vzdelanie, čo často v daných výrazne limitovaných podmienkach vedie k budúcnosti rybára, robotníka … alebo práve boxera. Vďaka viac než 30 špecializovaným telocvičniam a štatútu slávy, ktorý sa s týmto športovým odvetvím spája v povedomí obyvateľov, sa boxerský majster automaticky stáva v Bukome celebritou. Vybavený fotoaparátom Nikon sa Ray rozhodol zachytiť tréningový proces pästiarov a ich premenu z miestnych detí na nastupujúce legendy globálnej športovej scény.
Raya, adrenalínového a športového fotografa, ktorý sám v mladosti boxoval, Bukom vždy nástojčivo priťahoval: „O tejto štvrti som sa dopočul už pradávno. Obostieralo ju toľko záhad. Ako mohlo také malé miesto relatívne izolované od globálneho boxerského diania vyprodukovať toľko skvelých borcov? Chcel som tento príbeh vyrozprávať originálnym spôsobom, povýšiť pästiarov odtiaľ na hrdinov, presne vystihnúť, ako miestna komunita vníma týchto športovcov, a zaistiť im zaslúženú pozornosť.“
Ray strávil mesiace prípravou projektu, kontaktoval lokálne organizácie a médiá v srdci boxerskej scény. Čo sa začalo ako séria športových fotografí, rýchlo sa stalo niečím komplexnejším – širšou spoločenskou štúdiou, pri ktorej sa Ray stretával v priemere so štyrmi desiatkami miestnych ľudí denne. Nakoniec sa zameral na sedem rôznych telocviční a boxerov, ktorí v nich trénovali.
Jeho snímky sa zameriavajú na veľa jednotlivcov vrátane Charlesa Quarteyho – hlavného kouča v telocvični bez strechy, ktorá niekoľkým deťom poskytuje okrem tréningového priestoru aj domov. Quarteyho nadácia im zabezpečuje aj stravu a vzdelanie. Medzi ďalšie objekty zachytené na fotografiách patria Bastir Samir, ktorého tréningový režim zahŕňa prípravu so štyrmi atakujúcimi sparingpartnermi naraz, Emmanuel Tagoe, majster sveta v ľahkej váhe organizácie IBO, a Braimah Isaac Kamoko alias Bukom Banku, známy boxer a miestna osobnosť, ktorej tréningy pravidelne sledujú davy povzbudzujúcich priaznivcov.
„Do Ghany som prišiel so zámerom zachytiť športovú činnosť a odišiel som s niečím oveľa hlbším – s príbehom malej mestskej komunity, ktorá vyprodukovala a naďalej bude produkovať športovcov prislúchajúcich k najlepším na svete. Túto komunitu definuje jej vášeň pre box ako šport,“ dodáva k tomuto výnimočnému projektu Ray Demski.