Je za nami čas osláv Halloweenu, kedy sa maskérske umenie viac než vyjašilo. Ako vôbec dokážu maskéri stvárniť tak reálne hrôzostrašné podobizne?
Je veľmi úzka hranica medzi vizážistikou a maskérstvom. Vizážista musí vedieť, ako nalíčiť ženu na denné líčenie, na fotografiu, prípadne do televízie. Umelé svetlá pohlcujú farby, takže je potrebné tomu prispôsobiť aj intenzitu líčenia.
Maskérstvo divadelné a filmové sa jemne odlišujú. V divadle sa mejkap musí robiť mimoriadne intenzívny, pretože svetlá sú silné a od diváka je veľká vzdialenosť. Filmové a foto líčenie je omnoho jemnejšie. Akákoľvek neprirodzenosť hneď vynikne.
Základom je dobrý podklad a mejkap. Od toho sa mnoho odvíja. Ďalšou podstatnou vecou je vedieť vytvárať plasticitu tváre pomocou tmavej, ktorá prehlbuje, zužuje a svetlej, ktorá zvýrazňuje, vystupuje.
Ako sa robia defekty kože?
V predajniach s maskérskymi potrebami nájdete veľa produktov, ktoré môžete používať na výrobu poranenín. Používa sa na to špeciálna silikónová hmota. Nanáša sa na tvár a modeluje podľa toho, aký tvar chceme aby rana mala. Na silikón sa následne môže maľovať špeciálnymi farbami, určenými na tieto materiály. So silikónom dokážeme vytvárať jazvy, rôzne masky a pod. V maskérskych potrebách môžete nájsť aj umelú krv, farby, štetce.
Maskéri musia ovládať prácu v vlasmi, tvoriť účesy, pracujú s parochňami, umelými fúzami. Využívajú sa šošovky, umelé mihalnice, zuby, umelé ochlpenie, dokážu namaľovať na ľudskú kožu čokoľvek od malého zranenia, až po zombie. Úzko súvisí s maskérstvom body painting. Kedy sa kreslia na telo skôr tématické umelecké prejavy.
