Už 8. decembra sa v Bratislave uskutoční posledný z koncertov svetového velikána opery s názvom Final World Tour. José Carreras poskytol Dámskej jazde pred príchodom na Slovensko exkluzívny rozhovor.
Na pódiu ste od svojich jedenástich rokov. Čo vás vtedy poháňalo vpred a čo vás stále poháňa?
Moja láska a vášeň pre hudbu. Prepáčte, nechcem teraz znieť arogantne, ale myslím si, že som sa narodil pre spev. A preto si myslím že je legitímne, že Finálne svetové turné ktoré teraz absolvujem sa nazýva Život v hudbe. Pretože hudba mi vždy bola, a aj je, najväčším potešením.
Vrátili ste sa na operné javisko, s hlavnou úlohou v opere Ej Juez. Prečo?
V prvom rade ma veľmi zaujalo libretto, ktoré mi pripomína obdobie, keď som bol dieťa a vládol diktátor Franco. V druhom rade milujem hudbu, ktorú zložil rakúsky skladateľ Christian Kolonovits. Používa veľa farieb a variácie. Som veľmi šťastný a hrdý, že všade kde sme túto operu predstavili, či už to bolo Bilbao, St. Petersburg alebo tento rok vo Viedni, zožala obrovský úspech. Publikum bolo nadšené!
Ak by ste mali spomenúť ľudí, ktorí vás počas vašej kariéry najviac oslovili, ktorí by to boli?
Samozrejme som veľmi vďačný Montserrat Caballé, ale môj idol v tenore bol velikán Giuseppe di Stefano. Keď počúvam jeho nahrávky, počujem v jeho hlase obrovskú vášeň pre hudbu. A ako to vedel všetko predniesť! Môj hudobný život by nebol kompletný bez spolupráce s Maestrom Herbert von Karajanom, ktorého považujem za jedného z najväčších, ak nie najväčšieho dirigenta všetkých čias.
Vaša mama bola vždy presvedčená, že z vás bude slávny spevák. Mali ste nádherný vzťah. Ako si na ňu spomínate?
Áno, bola mi obrovskou oporou a som jej zato veľmi vďačný. Bohužiaľ, umrela príliš skoro, ešte predtým, než uvidela že jej syn dokázal to, o čom snívala.
Herbert von Karajan vás ako dirigent ovplyvnil najviac. Akým spôsobom?
Okrem veľmi ťažkých skúšok, ktoré znamenali že sme museli mať obrovskú disciplínu, Maestro von Karajan mal dobrý zmysel pre humor, bol to neuveriteľný dar. Keď dirigoval, umelci sa cítili ako v nebi. Akoby sa nachádzali v inom svete, než je tento. Bolo to úžasné a neuveriteľné!
Váš koncert Troch tenorov v roku 1994 v Los Angeles sledovala v televízii viac ako miliarda ľudí. Ako ste vnímali takúto obrovskú masu ľudí, ktorá vás obdivuje?
Som nesmierne vďačný za akékoľvek ovácie, ktorých sa mi počas mojej kariéry dostalo. Ale verte mi alebo nie, aj keď je to fantastické a povzbudzujúce spievať pred miliónmi ľudí, nie je to veľký rozdiel oproti opere alebo koncertnej sieni. Snažíte sa zo seba vydať to najlepšie. To je to, o čo snažím vždy: dať zo seba to najlepšie možné v ten daný večer.
Projekt Traja tenori a spolupráca s Pládicom Domingom a Lucianom Pavarottim boli určite krásnym obdobím. Ako sa vám podarilo zladiť takéto tri osobnosti, nikdy ste sa nehádali? Ani o futbale?
Toto obdobie bolo úplne úžasné. Samozrejme na javisku sme boli zdravo súťaživí, ale nikdy sme sa kvôli ničomu nehádali. Práve naopak, mali sme kopec zábavy! Iba vo futbale sme sa nezhodli. Placido bol veľký fanúšik Real Madrid, Luciano fandil Juventusu. Ja fandím FC Barcelone. To hovorí za všetko.
V roku 1987 vám diagnostikovali leukémiu. Pamätáte si vašu reakciu keď vám doktor oznámil diagnózu?
Akoby človek mohol zabudnúť na niečo také? Samozrejme, bol to šok. A potom prišla otázka: prečo práve ja? Ale je len jeden spôsob ako toto zvládnuť: prijať výzvu.
Čo vám dávalo silu bojovať s chorobou? Máte nejaký odkaz pre onkologických pacientov?
Môj odkaz je jasný: Nikdy sa nevzdávajte! Ani v najťažších chvíľach. A verte vašim doktorom, tak ako som im veril ja.
Potom, čo ste sa vyliečili, ste založili nadáciu José Carreras Leukaemia Foundation. Jej cieľom je podporovať klinický výskum, darcovstvo kostnej drene a krvi a poskytovať starostlivosť onkologickým pacientom a ich rodinám. Ako by ste zhodnotili poslanie nadácie za jej 20 rokov fungovania?
Som trošku hrdý, že môžem prehlásiť že sme doposiaľ odviedli skvelú prácu. Podarilo sa nám pomocť vo veľa aspektoch a nazbierať stovky miliónov eur pre boj proti leukémii. Vedecký výskum už teraz ukazuje obrovský pokrok. Viac a viac pacientov, zvlášť detí, sa darí vyliečiť. Ale samozrejme je ešte dlhá cesta k tomu, kým budeme môcť povedať, že leukémiu je vyliečiťeľná.
Vy sám ste odohrali vyše 200 koncertov na podporu vašej nadácie a inej charity v zdravotnej oblasti. Váš klip k piesni Tristesse (Smútok) premietaný na galavečere 2015 José Carreras Gala ukazuje veľmi dojímavé momenty z vašich stretnutí s onkologickými pacientami. Čo tieto stretnutia pre vás znamenajú?
Stretnutia s pacientami sú aj pre mňa veľmi dojímavé. Ale je fantastické vidieť, s akou silou títo pacienti bojujú s chorobou. Toto ma podporuje v úsilí a v angažovaní sa v mojej nadácii. Keď skončím moje finálne svetové turné, zasvätím nadácii ešte viac času.
Ide niektoré z vašich vnúčat vo vašich operných šľapajach?
Moje vnúčatá milujem, sú talentované. Ale nevidím tam žiadne stopy po opere (smiech).
Ako plánujete stráviť Vianoce?
Doma s rodinou, podobne ako milióny ľudí na celom svete.
Zhovárala sa Mimi Šramová
