Smutná správa zasiahla svet. Časť zboru Alexandrovcov zahynula počas havárie ruského vojenského lietadla, ktoré sa zrútilo v nedeľu ráno do Čierneho mora. Pripomeňme si rozhovor s manažérom tohto nezabudnuteľného zoskupenia, ktorý pre vás urobila Dámska jazda viac ako pred rokom.
Ruský armádny zbor, ktorý si podmanil svojim fenomenálnym umením svet, mieri na Slovensko. Odkiaľ čerpajú energiu a ako ich zasiahla kríza na Ukrajine? Zistili sme za vás.
Ich koncerty sú plné sily a neopísateľných emócií, svojim strhujúcim umením si podmanili svet. Reč je o 120 člennom ruskom armádnom speváckom súbore Alexandrovci. Legendárny zbor zaháji v roku 2015 európske turné EUROPEAN TOUR 2015 k príležitosti 70. výročia oslobodenia a ukončenia 2. svetovej vojny a ich kroky povedú aj na Slovensko. Dámska jazda si nenechala ujsť príležitosť a prináša vám exkluzívny rozhovor so zástupcom riaditeľa a hlavným manažérom zoskupenia Michailom Maruševskijm.
Vznikli ste v roku 1928. Fungujete teda už dlhé roky. Čo je vašou hnacou silou, ktorá vás stále ženie vpred a drží na hudobnej scéne?
Samozrejme, že to je odbornosť a profesionalita. Našou hlavnou hnacou silou je tradícia byť stále lepším a snaha odovzdať posolstvo našich predkov budúcim generáciám.
Hovorí sa, že každá uniforma škrtí, ako v nich môžete spievať? Sú nejako špeciálne navrhnuté pre vás, ako spevákov? Napríklad širšie na krku či hrudi kvôli dýchaniu?
Je to bežná uniforma, ktorá je schválená Ministerstvom obrany Ruskej federácie, takže v tomto smere neexistujú žiadne ústupky (smiech). Vojenská uniforma podčiarkuje určité postavenie človeka a predstavuje disciplínu. Dokonca existuje taký výraz, že uniformu treba vedieť nosiť. Nepatria sem žiadne ústupky v podobe rozopnutých gombíkov a voľnejšieho goliera.
Ako vlastne prebieha kasting na člena vášho zboru? Musí vyzerať dobre v uniforme, alebo aké kritéria musí spĺňať?
V prvom rade je to talent. V našich radoch sa zaskvejú len tí najlepší z najlepších. No samozrejme zohľadňujeme pri výbere aj výzor. Nový člen musí byť, ako sa u vás hovorí „krásavec“ (smiech).
Prezentujete sa vo vojenských uniformách, ktoré vyzerajú seriózne, nenosíte ale zbrane, nie ste vojaci v plnej zbroji na pódiu. Alebo?
Ale nosíme. Vo svete sme známi pod názvom „spievajúca zbraň“, čiže našou zbraňou je pieseň. Každý má svoju „zbraň“ stále pri sebe. U vokalistov je to hlas, u muzikantov je to talent, ktorý sa skrýva v rukách a u tanečníkov v nohách.
Poznačila vaše vystúpenia v Európe kríza na Ukrajine?
Hudobná stupnica má stále sedem tónov, tak ako pred krízou, tak aj po kríze. Nevidím žiadny rozdiel. Takže naše umenie neovplyvnila žiadna kríza. Zároveň chcem povedať, že náš program sa skladá ako z ruských skladieb, tak aj z ukrajinských piesní a tancov. V našich radoch je mnoho umelcov práve z Ukrajiny. Ja sám pochádzam tiež z tejto krajiny.
Hlavnú časť vášho repertoáru tvoria ruské vlastenecké piesne, ale prespievali ste aj niektoré hity ako napríklad Skyfall od Adele, či populárne piesne pochádzajúce z danej krajiny, v ktorej vystupujete. Čím sa chystáte prekvapiť Slovákov?
To vám zatiaľ neprezradím, pretože sa o tom ešte stále rozhoduje.
Na pódiu ste skvelo zohratí. Koľko približne trvá nácvik jednej piesne?
Záleží od skladby. Estrádna či vážna hudba je niečo iné ako klasická. Najskôr sa urobí úprava pre zbor. Potom sa skúša na menších pódiách, aby sme si sami zvykli na spev a zistili reakcie. Zbor sa potom musí doladiť s orchestrom. Niektoré piesne vzniknú za pár dní, za týždeň, niektoré sa nacvičujú viac ako mesiac. Tu skutočne záleží od skladby.
Posledné roky sa často vraciate na Slovensko. Prečo? Je tu iné publikum? Alebo aký máte dôvod?
Slovensko je krásna krajina a k slovenským fanúšikom cítime vrúcny vzťah aj vďaka tomu, že máme spoločné korene. Myslím si, že mnohí z nich poznajú naše piesne už od detstva a spievajú ich spolu s nami. To robí slovenské publikum odlišným a vytvára nezabudnuteľnú atmosféru počas nášho vystúpenia.
Zhovárala sa Milota Mezeiová
