Asi som sa zbláznila, toto by som určite nemala robiť“. Rozum kričal stop, ale jej telo stonalo po každom jeho dotyku. Srdce jej búšilo ako divé. Čakala, kedy sa zjaví vo dverách…
Poznala ho už dva roky. Pracovala v bufete . Chodieval tam každé ráno. Pri prvom pohľade sa do neho zamilovala. Havranie zvlnené vlasy, oči ako azúrové modré nebo, šibalský úsmev a tá riťka…. Túto tvár mala v mysli vykreslenú od malička. Časom prestala veriť, že takýto muž aj existuje. A predsa….
Bol taký mladučký. Mohol byť jej synom. Zjavne sa mu páčili staršie ženy. Každý deň bojovala sama so sebou: „Bude ma to veľmi bolieť, keď sa to skončí.“, prebleslo jej mysľou. Stretávali sa už dva mesiace. Každou schôdzkou sa jej srdce prepadávalo do hlbšej priepasti zamilovanosti.
Objavil sa vo dverách. Kvapky vody stekali dole hrudníkom a vpíjali sa do osušky, ktorá len len držala na bedrách. Sčesal rukou kader mokrých vlasov, ktorá neposlušne padala do čela. V očiach sa zablesla iskra vášne. S úsmevom na perách kráčal k nej. Jej vnútro spievalo ódy na vášeň a ešte viac sa rozozvučalo v momente, keď uterák skĺzol na zem. Jej fascinujúci pohľad ho ešte viac popohnal k nej.
Intímne svetlo nádherne hladkalo líniu jej kriviek. Nahol sa k nej a prstami zablúdil pod šaty. Zatiahol za hodvábne šnúrky na nohavičkách. Posledný kúsok látky spadol na zem ako posledná zábrana. Zastonala. Pritiahol si ju k sebe a pohrýzol ju do pery. Zavrtel sa, keď mu telom prebehol šíp slasti. S ústami pritisnutými k jeho zašeptala: „Vezmi si ma.“ Obliala ho vlna rozkoše. Túžil po nej až cítil bolesť. Tie nádherné krivky menili jeho erekciu takmer v kŕče. Zmocnil sa jej a jeho mladícka túžba ju celkom pohltila. Milovala sa s ním až mučivo pomaly bez ponáhľania. Chcela si vychutnať každučký okamih s ním. Čo ak bude posledný?
Držiac ju v náručí láskajúc jej pahorček odleteli z mysle všetky chmúrne myšlienky. Vedela, že sa vrátia. Ale nateraz….
