Bol nádherný jesenný deň. Nádherný, ale chladivý. Podobný chlad cítila vo svojom vnútri. Iskrivý chlad, ktorý bodal. Pípla smska. Pozrela na displej a neverila vlastným očiam, že je to skutočne pravda. Zvláštna vlna citov sa v nej stočila ako klbko víru a usadila sa jej v spodnej časti brucha. Ach tie motýliky… Má sa s ním znova stretnúť ? Všetko sa tým skomplikuje. Hlas, ktorý v nej začal silnieť, teraz priam kričal: ‚Choď, nemáš čo stratiť!’ A je to tak naozaj? Naozaj nemá čo stratiť?
Stretla ho včera v bare a vedela, že to príde… Bolesť zo sklamania sa opäť ozvala. Rozhodla sa. Naozaj nemá čo stratiť. Stretla ho včera v bare potom, čo sa dozvedela o manželovej nevere. Vykročila. Čakal presne tam, kde písal. Čím viac sa blížila, tým viac sa jej podlamovali kolená. Toto nezvládne. ‚Spamätaj sa!’ Už bola skoro pri ňom a zacítila jeho úžasnú vôňu. ‚Ach nie,’ zastonala v duchu. Toto naozaj nebol dobrý nápad.
„Ahoj,“ pozdravil ju s úsmevom. „Vyzeráš skvelo,“ dodal. Prikývla na pozdrav. „Kam pôjdeme?“ spýtala sa. „Tam, kde chceš ty.“ Ona nevedela. Nevedela čo robí, kam pôjde, prečo tu je a čo tu vlastne hľadá. No jedno vedela s istotou. Tie motýliky sa objavili po rokoch znovu a boli neskutočne nádherné…
Pozval ju na večeru, ktorú poriadne ani nevnímala. Cítila sa, ako by sa ocitla v koži niekoho iného. Toto predsa nie je ona. Čo tu vlastne robí? Po piatich rokoch šťastného manželstva? ‚No a čo? Tvoj muž si užíva a ty sa trápiš?!’ prekričal výčitky znovu jej vnútorný hlas. Jeho oči však boli balzamom na jej bolesť a jeho letmé dotyky utišujúcim liekom. Rástla v nej túžba utopiť sa v záplave tých úžasných dotykov. Pozval ju k sebe domov. Neodmietla, aj keď vedela, že to príde…
Jeho izba bola zariadená dosť sparťansky, ale útulne. Študentská izba s jednou posteľou a stoličkou. Posadila sa rovno na posteľ. Ponúkol jej šampanské. Opäť neodmietla. Začínala sa cítiť ako bábika, ktorú ovláda niekto iný. Všetko sa jej vymklo spod kontroly. Vlastne celý život. Čo bude ďalej? Na to nechcela ani pomyslieť. Naklonil sa k nej a začal jej bozkávať šiju. Pomaly skúmal jej hebkú pokožku na krku, pleciach. Letmo sa dotkol pier a odhrnul jej vlasy. Jeho bozky roztopili chlad v jej vnútri na more zabudnutia. Bolo nádherné na všetko zabudnúť. Jazykom zablúdil do priehlbinky medzi prsiami a objavoval všetky neznáme miesta. Znovu sa cítila ako žena, po ktorej po rokoch niekto túži. Vášnivé teplo, ktoré sa šírilo z nohavičiek, zahalilo jej prázdnotu. Už sa sústredila iba na jediné, a to že sa topí v záplave jeho úžasných dotykov. Vedela, že to príde…