Túžila po vzrušení. Stereotyp manželstva ju ubíjal. Síce mala usporiadanú rodinu a milujúceho manžela, ale predsa jej tam niečo z času načas chýbalo. Čoraz častejšie spomínala na svoje dávne lásky. Hlavne na tú jednu…
Vždy presne vedela, kde sa zoznámili. Pamätala si hodinu ij deň a aj to vzrušenie z ich prvého rozhovoru. Bola nesmelá, tichá a uzatvorená. Jej sebavedomie bolo na hranici zamŕzajúcej vody.
I napriek všetkým negatívam sa mu páčila. Bol trocha plejboj a to ju z časti varovalo, aby sa mu neoddala viac ako bolo nutné pre jej vtedajší zaškatuľkovaný život. Po niekoľkých schôdzkach bola do neho zamilovaná po uši.
Videl jej vzrušenie pri pohľade na neho. Každým bozkom rúcal jej ochranné múry, ktoré mala odjakživa vytvorené okolo seba. Prebíjal sa každým výbojom jazyka ďalej a ďalej. Nakoniec povolila tomu, aby sa dostal ku jej nežnosti. Síce mala už nejaké drobné skúsenosti, ale to, čo ju čakalo, si nedokázala predstaviť ani v tom najdivokejšom sne. Jeho dve ruky boli všade. Od očných viečok až po prsty na nohách. Nevynechal ani jedno miestečko na jej útlom tele. Vyláskal sa pomaly s každou bunkou jej tela. Živočíšne ju chcel naplno, čo nakoniec strhlo do víru živočíšna aj ju.
Bolo to dávno. Rozišli sa týždeň po tom neskutočnom a nádhernom milovaní….
Prešla rukou po perách. Stále cítila naliehavosť jeho pier. Cítila sa previnilo. Aj keď to bol jeden bozk, považovala to za neveru. Stretla ho náhodou. Srdce pri pohľade naň tĺklo ako divé… Kľačal jej pri nohách. Aj po rokoch ju odprosoval za všetko, čo vtedy pokazil. Vyrozprával celý príbeh svojho života, vypočul si ten jej.
Telefón zavibroval. Automaticky mazala správu. Nechcela vedieť, čo tam bolo. Manžel v spánku zašepkal tie správne slová: „Ľúbim ťa.“
