Milovala ho. Dnes to už vedela naisto. Túžba po jeho tele ju spaľovala. Ešte viac milovala jeho ducha. Keby len vedel…. Nespočetne veľa nocí preplakala. Náznaky, pohľady, odkazy a na nič nereagoval. No takýto koniec nečakala.
Prosila samu seba, nech sa konečne zbaví závislosti na ňom. Najhoršie bolo zistenie, že si našiel priateľku. To jej vnútro trhalo na milióny kúskov.
Zazvonil zvonček pri dverách . Utrela si uplakané oči a podišla ku telefónu. „Prosím, kto je tam?“ Zvonček bol zakliaty. Vyzváňali tí, ktorých nečakala – tetušky s letákmi a deti, ktoré si zabudli doma kľúče. Podvedome to ani neriešila. Brala to ako dobrý skutok, že nevyletí, keď jej niekto ustavične vyzváňa.
„Ahoj, to som ja Tibor, môžem ísť ďalej?“ Ani nevedela ako, ale povedala áno a otvorila dvere. Vstúpil dnu. Perami sa lačne prisal na jej pery. Nástojčivo strhával veci z jej tela. Ešte ani nezatvorila poriadne dvere a už boli obaja nahí.
Vnikol do nej bez riadnej predohry. Drvil jej pery svojimi. Jej prsia cítili jeho hruď pokrytú jemnými chĺpkami, ktoré ju ešte viac vzrušovali. Nerozmýšľala prečo, ani ako, ale vychutnávala si každý jeho výpad na jej roztúžené telo. Nevnímal to, chcel len jedno, dosiahnuť svoje. Vrchol zažili spolu. To ho vytrhlo z jeho rytmu. Zmena ju príjemne prekvapila, keď jeho pery boli vláčnejšie a dotyky jemnejšie. Konečne sa naplnili jej túžby
Jeho slová ju však vrátili do reality. Studenšiu sprchu ešte nezažila. Ležiac spolu v posteli, keď doznelo ich milovanie, jej povedal, že sa rozišiel s priateľkou a ona bola len jej náhrada a jeho tešiteľka. Chvíľkový omyl. Vyplakával sa jej, ako ho tá druhá podviedla. Nakoniec jej vmietol do tváre, že sa pôvodne s ňou chcel len porozprávať a veľmi ho mrzí, čo sa medzi nimi stalo. Vyhodila ho. Nohavice si obliekal pred dverami bytu.
Pípla sms. Dnes už dvadsiata deviata: „Odpusť mi. Milujem ťa.“
Zazvonil zvonček pri dverách. Opäť on. S klopaním na dvere sa ozvalo: „Láska nehnevaj sa…“ V duchu sa usmiala. Tak takýto koniec nečakala….
