Otvorila oči a slnko ju pošteklilo lúčom. Opäť mala ten sen. Potrebovala ho dostať z hlavy. Už ju to mučilo viac ako tri mesiace. Muž s telom Adónisa. Poznala aj jeho meno. Tomáš. Trýznili ju erotické sny každú noc. Zobúdzala sa spotená a jej lono prosilo po uspokojení. Podvedome vedela, že ho pozná.
Viac ako rok bola sama. Posledný vzťah nedopadol najlepšie. Aj biologické hodiny sa hlásili k slovu. Bývala v malom mestečku, kde každý každého poznal. Chodievala behať každé ráno do lesíka už niekoľko rokov. Bol to relax a v poslednej dobe tiež spôsob, ako vyhnať sny z hlavy. Nieže by sa jej nepáčili. Práve naopak. Niekoľkokrát sa stalo, že sa zobudila s orgazmom, ale prázdne miesto vedľa nej len znásobil pocit prázdnoty.
Pri behu si premietala spomienky z predošlého sna. Boli také živé, že pri tom cítila vôňu a chuť muža z jej snov. Predohru tvorila súhra nehy, zvádzania, žiadostivosti aj jemného odmietania. Jazykom láskal jej ženskosť a každý jeho dotyk elektrizoval…. ani v skutočnosti nič také fantastické nezažila. Jej lono prosilo po uspokojení a vyvrcholení v jeho náručí. Po nádhernom splynutí dvoch tiel v rannom vánku….
No bol to len sen dnešnej noci. Bežala ďalej.
„Dobré ránko„, oslovil ju podvedome známy hlas. „Prepáčte, ale nie ste náhodou Zuzana„? Prudko zastala. Toto teda nečakala. Od prekvapenia sa jej podlomili nohy. „Áno„, odvetila. „Poznáme sa?“ a pred ňou sa objavil muž z jej sna.
„Áno, som tvoj spolužiak z deviatej triedy, Tomáš.“
V momente sa jej premietli v mysli všetky sny za posledné tri mesiace. Jej lono zaplavili vlny rozkoše. Postrehol drobné chvenie kútika jej úst, ktorý nedokázala skryť a očarujúco sa usmial. V tomto okamihu túžila len po jednom. Aby sa jej sny stali skutočnosťou. A veru netrvalo to dlho. ….
