Blog známej tenisky pre Daylong, kde prezradila okrem iného aj to, čo má spoločné z veveričkou z Doby ľadovej
Je presne 19:35 a ja som v tejto chvíli zoskočila z masážneho stola od Jožka a dnešný tréningový deň je DONE Na masáži som rozmýšľala, o čom napíšem môj blog číslo 2. Mala by som sa poradiť s uznávanými a sledovanými blogermi, ako si vyberajú témy. Ale napadla mi myšlienka, že veľmi kreatívne sa hovorí a teda asi aj píše o iných ľuďoch. Tak asi „poohováram“ niekoho. Najlepšie tých, ktorí sú mi najbližší. Môj milý tím. Pretože moje úspechy majú na svedomí aj oni, bez nich by som nebola tam, kde som a nebola kým som…
Poznáte vlastne môj tím, moju tenisovú rodinu? Asi nie všetci. Preto som sa rozhodla nevynechať mená.
!!!MATEJ LIPTÁK!!!
Matej je mojim trénerom už piatym rokom. Náš vzťah je naozaj nadštandardný. Sme si blízki navzájom ako rodina. Myslím tú dobrú verziu rodiny. Ale ako to už v každej dobrej rodine býva, každý má svoje mušky.
Matej nemá žiadnu.
Matej má totiž vždy pravdu.
A je človek všestranný. Ak sa cítim chorá, alebo ma niečo bolí, tak on presne vie, čo mi je. Väčšinou NIČ. 🙂Všeobecné lekárstvo má v malíčku, ale niekedy mi dovolí konzultovať môj zdravotný stav aj s iným lekárom. Napríklad keď opuch členku neprejde cez noc. Ale inak ho mám veľmi rada a on nie je až tak na sociálne siete, tak prosím aj novinárov nech nezdieľajú. Budú ma potom čakať ťažké časy… už vidím tie drily na tréningu ;))
Každý človek/športovec niekedy potrebuje terapeuta. Veeeľmi zriedka využijem terapeutické schopnosti pani odrody Chardonnay, ale fyzicky by som to nedala bez Joža.
JOŽKO IVANKO je môj fyzioterapeut a kondičný tréner. Okrem toho ma kondične doma pripravuje aj ROBO BÉREŠ. Keďže sa mi starajú o kondičku, je vám jasné, že nie vždy ich rada vidím. Ale oni hovoria, že ja som ideálny typ na trénovanie, lebo všetko odrobím bez reptov ako robot, tak si myslím, že sú spokojní. No ale poďme po poriadku:
Jožko Ivanko, Jožko je super vtipný človek, ktorý má skoro vždy dobrú náladu. Bývalý úspešný športovec, šport má proste v krvi. Len keď tak rozmýšľam, asi už má tú krv jemne zriedenú, pretože keď raz za čas ide behať, alebo cvičiť, tak dôjde krívajúci, že si natrhol sval, alebo ako on hovorí ‚urval‘ si lýtko, či ho pichlo tak, že my by sme to neprežili. Proste typický chlap. Ale tu je najväčší bezkonkurenčný víťaz môj manžel „hypochonder“- včera si napríklad „zlomil“ malíček na nohe, nemôže chodiť! (medzi nami, nemá ho ani fialový, ani opuchnutý)
ROBO BÉREŠ, tak to je iná vec, to je gigant! Ja nepoznám žiadneho kondičného trénera ktorý na sebe viac maká. Aj po 40tke, kocky na bruchu by ste mohli lámať ako čokoládu…
Neodmysliteľným členom môjho tímu je aj môj manžel. Myslím, že každý športovec, ktorý sa športu venuje vrcholovo a veľa cestuje, potrebuje zázemie. Milujem svojho manžela a aj jeho zmysel pre „improvizáciu“. Celkom sa v tom dopĺňame, lebo ja som pravý opak. Aspoň ma občas prinúti relaxovať a uvoľniť sa, aby som nebola vždy naspeedovaná ako veverička z Doby ľadovej. Inak som si uvedomila, môj muž je tým posledným, koho objímem po výhre. Nie je to pre nedostatok citu, či rešpektu zo strany zákonitej. Je to preto, lebo fotí a natáča všetko až do úplného konca. Ako dôkaz prikladám aj fotku. Aj vďaka nemu sa s vami môžem podeliť o priložené fotografie.
V neposlednej rade nesmiem zabudnúť na mojich rodičov a starých rodičov. Mamina s tatinom majú takú striedavú starostlivosť o mňa – vždy aspoň jeden z nich s nami cestuje na turnaj. Okrem rodičov, kde mi strach nedovolí ich detailnejšie komentovať, sú tu babiny ktoré nám vždy, ale že vždy po príchode domov navaria dobroty s ktorými by Jožko a Robko nesúhlasili, ale pssst…
Sú tu aj moji blízki priatelia a ľudia, ktorí sa starajú o môj vzhľad, či moju značku Domi. O ktorých vám možno napíšem nabudúce.. (už vidím Bronku, Andreja, ako si budú nadbiehať, aby som nič nevyzradila)
Tak milí moji, všetkým vám veľmi ďakujem a pomeee.
Zdroj: https://www.facebook.com/daylong.sk/posts/1584793331533203
