Vedci z Neurobiologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach sa v súčasnosti venujú výskumu takzvanej ischemickej tolerancie, pri ktorej si telo dokáže v prípade mozgovej porážky vytvárať v krvi vzácne proteíny.
Slovenskí odborníci sa tak snažia zabrániť procesu skorého odumierania mozgových buniek, ku ktorému dochádza pri ischémii, teda nedokrvení mozgu. To zapríčiňuje situácia, keď sa do mozgu náhle nedostávajú dve základné živiny – glukóza a kyslík.
„Vhodne stimulované krvné bunky začnú vytvárať proteínovú substanciu, ktorá krvnou cestou putuje do mozgu. Tam dokáže vytvoriť toleranciu voči ischemickému poškodeniu. Na stimuláciu možno použiť aj klinicky akceptovateľné zásahy ako napríklad krátkodobú ischémiu – zaškrtenie – periférneho svalu či vysokointervalový tréning. Postupne, ako sme sledovali tieto mechanizmy, sme zistili, že v poškodených bunkách mozgu sa vylepšili nielen energetické pochody, ale aj antioxidačná ochrana,“ priblížila ischemickú toleranciu Petra Bonová z Neurobiologického ústavu SAV.
Pozitívnou správou podľa odborníčky je, že takéto proteíny vznikajú práve v krvných bunkách, keďže použitie krvi je pre kliniku najjednoduchšie. V budúcnosti sa preto chcú v rámci výskumu zamerať na odoberanie krvi so vzácnymi proteínmi, ktorú by následne mohli preniesť do postihnutého organizmu.
„U zvieracích modelov vieme túto toleranciu preniesť z jedného organizmu do druhého. Pri lokálnej ischémii by to malo byť najneskôr do troch hodín, lebo potom sú už bunky oslabené a odumrú. Pri globálnej ischémii je možné stimuláciu vyvolať v časovom úseku až do dvoch dní, čo poskytuje oveľa viac času na to, aby boli spustené neuroprotektívne procesy,“ dodala Bonová.
Pre slovenských vedcov je teda výzvou zistiť, ako by bolo možné v budúcnosti preniesť takú krv do tela pacienta. Ako sa zhodli, ideálne by bolo identifikovať túto vzácnu substanciu tak, aby z nej bolo možné vyrobiť liek.
